NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Dôchodcovia sa stretli v priestoroch Strednej odbornej školy na Bzinskej ulici 25. novembra.
Zaspomínali si na roky, ktoré prežili vo svojom meste, mnohí si s radosťou zakrepčili a zanôtili. Nechýbala ani obľúbená skladba na Trenčianskom moste. V kultúrnom programe zabával účastníkov akcie folklórny súbor Novomešťanka.
Sedemdesiatku dovŕšilo takmer dvesto občanov
Podujatie pripravil Zbor pre občianske záležitosti a podľa tajomníčky Anny Bláhovej má veľkú popularitu. „Stretnutia sedemdesiatnikov organizujeme tradične už vyše dvadsať rokov. Starší ľudia si to veľmi vážia a niektorí z nich si dokonca aj niekoľkokrát telefonicky overujú, či sa na nich nezabudlo a či sú v zozname oslávencov,“ povedala Bláhová.
Aktivistky zboru však nezabúdajú ani na starších občanov. „Deväťdesiatnikov chodíme navštíviť osobne. Žiaľ, spoluobčanov v takomto vysokom veku je už veľmi málo,“ uviedla. Najstaršími obyvateľmi mesta sú zhodne dvaja občania, ktorí sa narodili v roku 1911. „Ešte nedávno žili v našom meste aj dvaja storoční občania. Žiaľ, obaja už zomreli. V súčasnosti sú najstaršími obyvateľmi mesta títo dvaja 97-roční Novomešťania,“ dodala hlavná organizátorka podujatia. Jej zástupkyňa Jaroslava Durcová potvrdila, že na akciu pozývali 168 oslávencov. „Osobne prišlo napokon 87 ľudí. Muži i ženy prišli v približne rovnakom zastúpení,“ informovala Durcová.
Okrúhle výročie oslávil aj kronikár mesta
Sedemdesiatnici sú generáciou plnej aktivity. Živým príkladom je aj Dušan Macejka, ktorý už deväť rokov píše kroniku mesta. „Ako dôchodca mám tuším viac roboty, ako keď som bol v aktívnom veku,“ smeje sa. Žezlo kronikára prevzal po profesorovi Jánovi Durdíkovi, ktorý mapoval dianie v meste tri desaťročia. „Zháňam materiály, zúčastňujem sa podujatí a získavam informácie,“ vysvetľuje.
Naďalej je verný aj hudbe, ktorá ho sprevádzala celý život. „V súčasnosti vediem spevokol v Hrušovom. S týmto seniorským zmiešaným speváckym zborom chceme počas Vianoc navštíviť všetky domovy dôchodcov a urobiť starším ľuďom našou hudbou a spevom radosť. Dokonca som ešte vlani učil na Základnej umeleckej škole v Čachticiach a stále chodím zastupovať,“ dodáva muž, ktorý sa do pamäte Novomešťanov zapísal ako skvelý harmonikár.
Športovému reportérovi by sedemdesiat nik netipoval
Príjemný a zamatový hlas bývalého populárneho komentátora Vladislava Kríža rezonuje v ušiach starších fanúšikov športu dodnes. Preto bolo tohto reportérskeho súputníka Karola Poláka i Rudolfa Gala z televízie vidieť v mnohých debatujúcich hlúčkoch. „Športu je už pomenej. Venujem sa záhradke a pracovné aktivity v nej ma stále udržujú v kondícii,“ hovorí.
Stále však spolupracuje s rôznymi médiami, je i píšucim redaktorom, moderoval i tohtoročné Majstrovstvá Európy historických motocyklov.
„Pamätám si históriu motorizmu v našom meste ešte z čias skvelého pretekára Jána Horvátha. A organizátori si za mikrofón žiadali človeka, ktorý má k histórii novomestských pretekov čo povedať, aj preto rád moderátorsky vypomôžem. Jeho komentátorskou doménou na televíznej obrazovke bol basketbal, volejbal i hokej, nebol mu však cudzí žiadny šport. Kvôli tomu „prelúskal“ pravidlá mnohých športov.
Sedemdesiatnici pomáhajú stavať, ženy milujú kvety
Ak zdravie slúži, mnohí z nich pomáhajú aj svojim deťom. „Pomáham synovi stavať dom, dva týždne sme robili základy. O robotu nie je núdza. Napriek tomu, že ľavé koleno už neposlúcha, rád pomôžem, hovorí oslávenec František Mlčúch, ktorý celý život venoval odovzdávaniu svojich vedomostí žiakom v roli pedagóga.
„Vždy keď idem okolo školy, kde som učil, už sa iba smutne pozriem. Samozrejme, láka ma to,“ vyznáva sa k láske k svojej profesii. Vo voľnom čase záhradkárči. Sadí zemiaky, pestuje kukuricu a s úsmevom dodáva, že kvôli časovej zaneprázdnenosti nechodí ani do klubu dôchodcov, kde už je tri roky zapísaný.
Romantický svet medzi množstvom kvetov si užíva aj čerstvá sedemdesiatnička Anna Klbečková. „Milujem kvety. Pestujem predovšetkým ľalie, gladioly a krásne trvalky,“ s nadšením hovorí oslávenkyňa z Nového Mesta nad Váhom.
Po smrti jej manžela pred osemnástimi rokmi sa pre ňu stala záhradka najväčším relaxom a chodí si do nej oddýchnuť a načerpať síl. „V záhradke som každý deň najmenej tri hodiny. Je to pôžitok pozrieť sa von z okna na kvety a krásny záhon. Keď sme sa do činžiaku nasťahovali, rástla za ním iba burina. Dnes je to však úplne iné,“ dodáva.