NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Prekonali slovenský rekord v počte hráčov plastového minihokeja na jednom mieste a zapísali sa do Knihy slovenských rekordov. Tvorcom tejto zábavnej hry je jeden z prvých absolventov priemyslovky Viliam Lehuta (73). Zmaturoval v roku 1955 a hoci vyrastal v Piešťanoch, pracoval a žije už sedemnásť rokov v Novom Meste nad Váhom.
Slovenský rekord prekonali o sto účastníkov
Vestibul školy zaplnili dve stovky študentov, ktorí sa zapojili do nového rekordného pokusu. „Tentokrát naozaj nešlo o meno víťaza obrovského turnaja v plastovom hokeji. Chceli sme prekonať počet účastníkov predchádzajúceho rekordu a to sa nám aj podarilo o sto hráčov,“ spokojne povedal jeden z nových rekordérov prvák David Gašparovič. Aj napriek tomu, že sa hokej považuje za prevažne mužskú záležitosť, rekordného zápisu sa zúčastnilo aj množstvo dievčat. „A spoločne sme vyčistili všetky školské lavice, aby sme hrali na krásnych hladkých povrchoch,“ smeje sa David. A tak sa turnaj súčasne odohral na rovnej stovke vyleštených ihrísk.
Študentom sa neobyčajný druh hokeja zapáčil
I keď v súčasnosti svetom vládnu takmer dokonalé počítačové hry, mladých aktérov rekordného zápolenia táto jednoduchá hra chytila za srdce. „Je to zábavná hra. Stačí k nej školská lavica, dve bránky, puk. Hokejky strelcov pripomínajúce svojou veľkosťou paličky z nanuka. Všetko je vyrobené z plastu. Proti sebe hrajú vždy dvaja hráči v čase trikrát desať minút. Na tretiny, ako v skutočnom hokeji,“ pokračuje David, ktorému sa podarilo streliť počas zápasu tri góly. Podľa jeho slov v niektorých zápoleniach padlo až jedenásť gólov, iné boli naopak gólovo veľmi chudobné. Každý študent odohral iba jediný zápas. „Žiadne medaily sa nerozdávali. Podstatný bol počet zápoliacich hokejistov,“ dodáva nový spolurekordér.
U mnohých výrobcov autor hry nepochodil
Medzi rozjarenou mládežou sa nestratil ani vynálezca hry. Pripraviť však sto hokejových sád potrebných na rekord nebolo vôbec jednoduché. „Výrobcovia ma aj odbili. Vraj, ak parlament schváli zákon zaväzujúci mať v každej slovenskej rodine jeden minihokej, začnú ho vyrábať. Vtedy sa to vraj pre nich oplatí,“ smeje sa Viliam Lehuta. Napokon mu pred siedmimi rokmi firma z Považian, vyrábajúca plastové výrobky, pripravila dobrú zásobu. „Tam, kde majú iní kompóty a konzervy, opatrujem krabice s množstvom minihokejov. Pôvodne ich bolo až tisíc. A sú vyrobené v slovenskej trikolóre. Biele brány a hokejky súperov v modrej a červenej farbe,“ dodáva spokojne.
V škole za túto hru dostal poza uši
Malý puk naháňal po školských laviciach jeho vynálezca už pred šesťdesiatimi rokmi. „Jasné, už aj my sme ničili školské lavice. Dostali sme vtedy za naše športové nápady poza uši, lebo sme miesto bránok používali pribité klince,“ usmieva sa Lehuta. A preto sa rozhodol spropagovať tento šport po celom svete a vyrobiť jeho oficiálnu podobu. Nezaprel v sebe dlhoročného pracovníka vedeckého vývoja a jeho hra je vypracovaná do detailu. „Bránky sú upevnené gumovou príchytkou a najradšej by som bol, keby neboli biele, ale priesvitné. Bolo by presne vidieť, či padol gól,“ vysvetľuje autor patentu, ktorý skúmali až v Nemecku.
Je zaujímavé, že jeden koniec minihokejky je zabrúsený. „Lepšie sa ním po zápase odlepí príchytka od stolíka,“ dodáva vynálezca. Je neuveriteľné, do akých detailov svoju hru pripravil.
S hrou sa dobre zabával aj Jožo Pročko
Ako prvý si minihokej v meste vyskúšal Jožo Pročko. „Bol tu na kurtoch a v rámci tenisovej prestávky sa mu moja minihra veľmi zapáčila. Hneď mal okolo seba ďalších pätnásť záujemcov,“ spomína Lehuta a ukazuje Pročkom podpísané púzdro z hry. Čulý sedemdesiatnik sa netají snom. Zaradiť svoj minihokej na paralympijské hry. „Ale aj teraz je to skvelé, keď sa mládež hýbe. Kto chce byť v mojej hre úspešný, musí sa aj rýchlo pohybovať okolo lavice. A tým zároveň bojujeme proti svetovej epidémii obezity,“ neskrýva autor hry svoj typický zmysel pre humor.
Hra má presné pravidlá
Obľúbená hra, ktorá si v uplynulých dňoch podmanila aj novomestských študentov, má svoje jasné pravidlá. Napriek tomu pri nej zavše vzbĺknu bojové vášne. „Musel som upravovať aj pravidlá. Gól je uznaný iba vtedy, ak puk ostane celý v bráne alebo aspoň svojou väčšou časťou. Ak puk vyletel, vyvolávalo to medzi hráčmi rozpory a aj sa pobili,“ smeje sa vynálezca a autor pravidiel v jednej osobe. V hre sa protihráči striedajú v ťahoch. Nechýbajú tu dokonca ani klasické fauly, či úvodné buly. Iba plocha môže byť svojou veľkosťou ľubovoľná.
Vedenie školy tvrdí - o rok chceme rekord
Priemyslovákom zo Strednej odbornej školy sa podaril prekonať rekord z roku 2007, ktorý bol prvý raz vytvorený v Piešťanoch. „Veľmi som sa potešila, že to študentov chytilo a bez problémov sa prihlásilo toľko hráčov. Nečakala som, že rekord tak vysoko prekonáme,“ informovala zástupkyňa školy Anna Homolová.
Svoj rekord by chceli prekonať aj o rok. „Zohnať však taký obrovský počet rovnakých a nalakovaných stolov bude problém,“ zasmiala sa na záver zástupkyňa. Hokejovému ošiaľu neodolal ani riaditeľ školy Karol Kazda, ktorý zviedol neúprosný hokejový súboj s členkou pedagogického zboru Bohušovou.