Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN. Keď sa po dlhom úsilí podarilo gymnáziu nájsť partnerskú školu v Nemecku, hľadali aj výstižný názov pre projekt, ktorý by vystihoval potrebu navzájom sa spoznávať a navštevovať. Podľa učiteľky Marty Černičkovej sa škola inšpirovala románom Na západe nič nového.
Družobnou školou sa stala Realschule v Erftstadte neďaleko Kolína. Jej 22 žiakov s dvomi pedagógmi privítali kolegovia v Trenčíne v apríli, pričom boli ubytovaní u študentov gymnázia. „Mnohokrát sa stáva, že cudzinci majú skreslené predstavy o živote v bývalom „východnom bloku“, tvrdí Černičková, podľa ktorej o Slovensku vedia veľmi málo, prípadne si nás mýlia so Slovinskom. „Preto sme sa pri príprave projektu Na východe nič nového? pokúšali predstaviť Slovensko ako modernú európsku krajinu so srdečnými ľuďmi, krajinu s históriou, prírodnými krásami a s generáciou mladých ľudí, ktorá si má čo povedať s ostatnými mladými v Európe,“ priblížila. A tak sa počas desaťdňového pobytu hostia zúčastnili vyučovania, stretli sa s našimi žiakmi, absolvovali minikurz slovenčiny i výlety po Slovensku.
Veľa zážitkov aj pokroky v nemčine
V októbri čakalo desať dní v partnerskej krajine aj trenčianskych gymnazistov. „Hostitelia sa usilovali, aby sme čo najviac videli. Počas desaťdňového pobytu sme sa zoznámili s okolím Erftstadtu,“ spomína učiteľka. Aj keď počtom obyvateľov sa mesto približuje Trenčínu, je to vlastne administratívne zoskupenie 16 obcí, ktoré žijú vlastným životom. „Márne by ste tam hľadali nejaké centrum, podobné našej pešej zóne. Skôr je to vidiecky spôsob života v rodinných domoch.“. Žiaci navštívili aj Kolín. Jeden večer boli aj na zápase v hádzanej. „Ťažko povedať, čo bolo viac atraktívne, či adrenalínovo strávený deň v parku Phantasialand alebo predpoludnie v lese, kde sme po absolvovaní povinného výcviku mohli liezť po lezeckých dráhach. Pre milovníkov histórie bol istotne zaujímavý zámok v Brűhle, nezabudneme ani na dvojhodinovú plavbu loďou po Rýne,“ doplnila učiteľka. Zaujímavé bolo vraj aj stretnutie s hostiteľmi, kde výprava z Trenčína prichystala občerstvenie zo slovenských zásob. „Určite sme mali veľký úspech so slovenskou kapustnicou,“ chváli Černičková, podľa ktorej je celkom iné učiť sa po nemecky v triede s pomocou učiteľa. „Tam v Nemecku to už bolo o niečom inom. Tam už bol odkázaný každý sám na seba,“ vysvetlila. I keď žiaci podľa nej bojovali s jazykom i novým prostredím, odmenou im boli pekné zážitky, kopec nových známych i pokroky v nemčine.
