Novú podobu námestia predstavuje sedem štúdií

TRENČÍN. O tom, ktorý návrh dostane šancu na realizáciu, rozhodne odborná 13-členná komisia. Pri rozhodovaní by mala zohľadniť aj výsledok verejného pripomienkovania občanov. Tí sa s návrhmi môžu zoznámiť a hlasovať od piatku 21. novembra, keď v priestoroch Centra rozvoja bývania na Farskej ulici otvorili výstavu štúdií a vizualizácie štyroch českých a troch slovenských ateliérov a architektov.

Tieto ateliéry cielene vybralo Mesto kvôli ich skúsenostiam s rekonštrukciami historických objektov a námestí. V lete prišli architekti do Trenčína, aby sa s námestím zoznámili. Už vtedy viacerí skonštatovali, že má jedinečný až stredomorský ráz s dominantou hradom a nie je potrebné tu robiť rozsiahlejšie zásahy. Skôr sa sústredia na zorganizovanie funkcií s dôrazom na detaily a ich citlivé zakomponovanie k historickým prvkom.

Ako skonštatovala hlavná architektka mesta Adriana Mlynčeková, pre architektov pripravili zadanie, v ktorom zadefinovali základné funkcie a atribúty, ktoré mesto na námestí požaduje mať a ponechať. Podľa nej sa návrhy zhodujú v tom, že námestie veľa zásahov nepotrebuje. „V tomto sme sa v podstate s nimi zhodli. Na námestí nie je treba veľa vymýšľať, nechceli sme žiadne extravagancie alebo niečo, čo by narušilo jeho kolorit. Návrhy sú veľmi dobre spracované a výnimočné v ich jednoduchosti,“ uviedla Mlynčeková.
Všetci autori doplnili na námestie vodný prvok - fontánu, riešili spriechodnenie plôch a odstránenie niektorých bariér. Časť architektov napríklad ponechávala pôvodnú dlažbu, iné ju radili vymeniť. „Pamiatkári nám však doporučujú zachovať keď nie všetku, aspoň časť pôvodnej dlažby,“ vysvetľuje Mlynčeková. Pódium, ktoré niektorí označovali ako problematický prvok, buď odstránili, alebo navrhovali ako mobilné. Mesto uvítalo riešenie, aby stánky, alebo pódium boli rozoberateľné.

Aj primátor mesta Branislav Celler sa prikláňa k názoru, že námestie nepotrebuje žiadnu radikálnu úpravu a zmenu. Zaujala ho však filozofia obnovy a rekonštrukcie niektorých návrhov a dokonca myšlienka jedného z architektov, ktorý tvrdil, že námestie má zhora tvar ženy, a tak ho treba len skrášľovať a nič nemeniť. Ako povedal, viacerí považujú Morový stĺp za absolútny klenot a podľa nich je výnimočným v rámci Európy svojím pôdorysom, čo sa snažili vyzdvihnúť vo svojich štúdiách. Naopak, niektoré návrhy nepočítajú so zeleňou okolo Morového stĺpa a snažia sa vrátiť námestia klasickú podobu z dobových snímok. Primátor sa pridáva k týmto návrhom, pretože, ako hovorí, historicky na námestí zeleň nebola. „Je tu len od polovice 20. storočia, čo je v živote námestia veľmi krátka doba. Všetky návrhy však počítajú so stromami,“ doplnil.

S realizáciou víťazného návrhu uvažuje mesto začať až o dva či tri roky. „Náklady pôjdu do desiatok miliónov korún,“ hovorí primátor. Predchádzať jej bude rekonštrukcia inžinierskych sietí aj archeologický výskum. Historici očakávajú, že na námestí odhalia základy neznámej murovanej budovy. Podľa nich je faktom aj to, že námestie bolo vyspádované smerom do stredu, k zbernej stoke, ktorá ústila do žumpy v miestach pred dnešným mestským úradom.