TRENČÍN. Začínal kanárikmi, holubmi a sliepkami, neskôr mu učarovali vzácne papagáje. Medzi jeho miláčikmi sú najmä druhy ara, kakadu a amazoňan. „Fascinuje ma, že sa u mňa dokážu rozmnožovať. Podieľam sa na zachovaní druhu, ktorý sa vo voľnej prírode už veľmi nevyskytuje,“ vysvetlil. Podľa chovateľa je takmer všetko exotické vtáctvo v dnešnej dobe ohrozené. „Väčšinou žijú v pralesoch a tie sú vyrúbavané. V Austrálii farmári brokovnicami strieľajú kakadu ružového a u nás je chránený,“ zdôraznil. Medzi jeho zverencami sú iba vtáky vychované v zajatí. Niektoré pochádzajú z Holandska, kde sú špeciálne farmy, iné sú z Čiech. Voľakedy sa vraj vo veľkom odchytávali najmä žakovia, no dnes je úplný zákaz dovážať papagáje z Afriky. Medzi najvzácnejšie vtáky, ktoré sa v Kuzmovej záhrade nachádzajú, patrí aj jeden druh amazoňana, ktorého cena je cez dvestotisíc korún.
Napodobňujú zvuky, aj si zanadávajú
Ak sa podľa chovateľa majiteľ papagájom venuje, dokážu sa rozprávať. „Nevedia, čo znamená to, čo hovoria, ale napodobňujú zvuky,“ vysvetlil. Najväčším „ukecancom“ vo vtáčej ríši je vraj žako, no niekoľko slov sa vie naučiť aj ara. „Mali sme Krištofa a ten vedel povedať Krištof Kuzma daj orech,“ spomína. Papagáje sa naučia aj slová, ktoré sa im páčia. Jeden z nich napodobňuje veselé zvuky a vie sa smiať, jeden si aj zanadáva. „Všetci niekedy nadávame, tak aj on nadáva,“ smeje sa na svojom papagájovi Kuzma.
Papagáj vraj nie je náročný domáci miláčik, i keď ara pre svoju veľkosť vyžaduje viac starostlivosti. „Je veľká, dosť našpiní, určite nie je vhodná do izby v paneláku,“ zdôraznil. Ara si podľa neho vyžaduje aj veľa pozornosti a priestrannú klietku. Keď sa im človek nevenuje, sú nervózne a trhajú si pierka. „V malom priestore si krátia čas šklbaním pierok. Treba im dať vetvičky, aby sa zabavili,“ doplnil. On svojim papagájom mení vetvičky vo voliérach niekoľkokrát do roka. Zámerne im dáva hrubšie, aby im dlhšie trvalo, pokým ich prehryzú.
Od jari do jesene sú papagáje vonku, vo svojich voliérach. A vraj milujú dážď. „Sú nadšené, keď sa môžu kúpať,“ vysvetlil chovateľ, ktorý vtákov na noc zatvára do vnútorných priestorov voliér. Tam sa sťahujú aj na zimu, ktorú zvládajú bez problémov. Keďže sú aklimatizované, nevadia im mrazy aj do mínus päť stupňov.
Život v klietke či voliére vraj nie je pre papagája trestom. Berie ju ako svoj domov. „Toto sú druhy, ktoré toho ani vo voľnej prírode veľa nelietajú. Celý deň šplhajú a obhrýzajú drevo, až večer zaletia po vodu,“ vysvetlil.
Žijú aj päťdesiat rokov
Pri dobrej starostlivosti sa niektoré papagáje dožívajú aj päťdesiat rokov, a tak by si nastávajúci majiteľ mal ich kúpu dobre premyslieť. „Niekedy ľudia nezvažujú. Býva to ako so psom. Prvé dva dni sú z neho nadšení, potom ho dajú preč,“ tvrdí Kuzma, podľa ktorého je vták aj starosť. „Treba mu čistiť, dávať mu vitamíny, zháňať krmivo.“
Denne zjedia zverence po kile hrozna, banánov a iného krmiva. Keď však chce človek niečo v chove dosiahnuť a aj odchovávať mláďatá, musí sa o vtáky starať. Najkrajší život majú vraj tie papagáje, ktoré žijú v páre a odchovávajú mladé. Takto si žijú aj u Kuzmu. „Jeden pár mám zložený zo samičky, čo žila v belgickej rodine a samčeka z Čiech. Rozumejú si a majú pravidelne mladé,“ pokračoval. Niektorým párom však musí mladé odobrať a vychovať vlastnoručne. „Niektorí rodičia sú na svoje mladé zlí. Chcú sa opäť páriť a samec je schopný ich aj zabiť, lebo si robí miesto v hniezde,“ uviedol. O čerstvo vyliahnuté detičky sa potom musí chovateľ starať každé tri hodiny. Keď trošku podrastú, stačí ich kŕmiť každých šesť hodín. Ako-tak samostatné sú v troch mesiacoch, kedy ich však treba kŕmiť ručne ešte asi mesiac, lebo ešte nevedia samé jesť. Výhodou ručne vychovaných papagájov je ich úplná prítulnosť k ľuďom. Ak ich vychovávajú rodičia, tak od nich získajú pudy ako strach a ostražitosť. I takéto vtáky sa však dajú opäť skrotiť, len to trvá dlhšie.
