TRENČÍN. Mnohokrát s medzinárodnou účasťou tak medzi návštevníkmi ako predajcami. Stačí prísť zopárkrát a človek ani nezistí, kedy sa stane z neho zberateľ...
Na svoj prvý zberateľský kus si pamätá aj organizátor výstavy Peter Kvasnica. „Keď som mal asi 18 rokov, kúpil som si nábytok, vtedy za dvadsaťtisíc korún. Dnes je jeho cena niekoľkonásobne vyššia.“ Zberateľstvo sa stáva vášňou a väčšinu ľudí „chytí“ už vo veľmi mladom veku.
Návštevníčka výstavy Anna zo Starej Turej povedala, že vzťah k starožitnostiam vznikol u nej dávno. Na burzu chodí pravidelne s dcérou Adelou nakupovať peknú modranskú keramiku a krištáľové nádoby. „Máme z nich už celkom slušnú zbierku. Určite presahuje stovku kusov,“ dodáva s radosťou.
Jedna veľká tržnica
Po skromných začiatkoch sa dnes obchoduje v štyroch pavilónoch a na burzu chodí aj viac ako tisíc ľudí,“ komentuje Kvasnica. Predávajúci prichádzajú spravidla stále tí istí, kupujúci sa menia, ale chodia sem aj stáli zákazníci. Raritou nie sú zberatelia z Čiech, Poľska, Nemecka, Rakúska a Talianska.
Stáva sa, že aj predávajúci sa ocitne v roli kupujúceho. Napríklad Michal z Pezinka tu do svojej zbierky hľadal misky na váhy. Žiaľ, tentoraz nenašiel. Zberateľ starožitných hodín sa sem prišiel zbaviť nadbytočného, ako povedal, „šrotu“.
Za málo peňazí veľa muziky
Ceny si tvorí každý predávajúci sám, no Kvasnica vie, treba zjednať.„Ak dokážete presvedčiť predávajúceho, že to, čo stojí tisíc korún, kúpite za dvadsať, je to vaše.“
Manželia Marián a Mária boli s nákupom hliníkového prsteňa z obdobia prvého Slovenského štátu za 150 korún spokojní. Na burzu chodia pravidelne už pol roka, no aj tak z nej vraj majú ešte len pár kúskov. „To, čo zbierame, sa na burzách objavuje veľmi málo,“ hovorí Marián, ktorý svoje cennosti získal na burzách a z dedičstva. Predávajúcich delí do dvoch skupín, na tých, čo sa tomu naozaj rozumejú a takých, ktorí väčšinou prídu k starožitnostiam ako „slepé kura k zrnu“ a často predávajú bezcennosti.
Aj zbierky motýľov a minerálov
Na tejto tržnici skutočne možno nájsť všeličo. Hliníkové a strieborné príbory, známky, mince, hudobné nástroje, zbrane, sochy, obrazy a neuveriteľné množstvo ďalších vecí, ktorými si ľudia vyzdobujú domy či chaty a dopĺňajú svoje zbierky. Burza dáva aj priestor na dohadovanie si budúcich kšeftov. So sobotňajšími predpoludniami na výstavisku je spokojný aj organizátor: „Keby sa tu ľuďom nepáčilo, nezaznamenali by sme taký úspech.“
Autor: Martina Matušková