TEMATÍN. „Spolupracujeme, aby sa s hradom niečo spravilo,“ tvrdí Roman Pomajbo z OZ za záchranu hradu Tematín, podľa ktorého hrad chátra už tristo rokov. V súčasnosti je jeho vlastníkom štát, pozemok patrí Štátnym lesom.
Občianske združenie Hrad Tematín vzniklo koncom roka 2007 z iniciatívy študentov z celého Slovenska. Keďže tí navštevujú zväčša bratislavské a trnavské univerzity, práve v týchto mestách sa stretli a začali vyvíjať svoje aktivity. Podľa Péteryho niektorí členovia mali so záchranou pamiatok už nejaké skúsenosti, ktoré sa im osvedčili už pri vytyčovaní cieľov a priorít. „Našou hlavnou prioritou je hrad zakonzervovať v tom stave, v akom ho poznáme z našich čias,“ uviedol Pétery, podľa ktorého je hrad umeleckým dielom. To začal tvoriť človek a dokončila príroda. Združenie získalo prostriedky z Ministerstva kultúry.
„Združenie Hrad Tematín vzniklo aj preto, lebo sa jeho členovia nazdávali, že o hrad sa nikto nestará,“ hovorí Pomajbo. Ako však konštatuje už skoro tri roky od založenia združenia, sa snažia zachrániť aspoň to, čo zostalo dodnes z hradu. „Keď chceme pohnúť kameňom musíme si pýtať povolenie od štátnych lesov a pamiatkárov,“ tvrdí Pomajbo. Prostriedky od sponzorov tak majú problém minúť. „Nakúpime za ne stavebný materiál a použijeme ho o rok!“, dodáva Pomajbo, ktorý sa nevzdáva cieľa získať hrad do vlastníctva občianskeho združenia, čo by im otvorilo možnosti pre získanie finančných prostriedkov aj z iných zdrojov, napríklad aj z eurofondov.
Obe združenia, individuálne ale aj spoločne počas roka pripravili niekoľko akcií. „Po niekoľkých stretnutiach začínajú na hrade pribúdať múry,“ hovorí Martin Pétery zo združenia Hrad Tematín. Zo záchrannými prácami začali hneď začiatkom roka. Potrebné povolenia a statický posudok získalo združenie koncom apríla. Prvú brigádu sa podarilo zorganizovať už koncom tohto mesiaca. „Zúčastnili sa jej štyria ľudia, z toho jeden zo Združenia na záchranu hradu Tematín. Podarilo sa nám na nej odstrániť malú náletovú zeleň z horného nádvoria a bastionu.“ O týždeň, na prvé stretnutie už prišlo 13 ľudí. Potrebné náradie prevážali autom a z parkoviska na Bezovci ich nosili v rukách na hrad a späť. Počas dvoch dní odstránili všetky ohniská v okolí hradu, vybrali korene, ktoré ešte ostali na hornom nádvorí po predchádzajúcej brigáde a vyčistili od drobnej náletovej zelene druhé predhradie.
Ďalšia akcia sa konala v máji, kedy spoločnými silami odstránili náletovú zeleň zo severného paláca, bolverku a prvého predhradia. Opílili spodné konáre z veľkého buku na hornom nádvorí, spracovali drevo z konárov. Na vytvorenom spálenisku likvidovali zoschnuté kroviny z prechádzajúcich klčovačiek. „Keďže bolo tridsaťtri stupňov a vody bolo žalostne málo každá činnosť sa zdala byť dvojnásobne ťažká. Preto pokladám za hrdinov tých chlapov, ktorí pešo chodili po vodu dole do Lúky,“ doplnil Pétery.
Tretie stretnutie považujú záchrancovia hradu za priam luxusné. Vodu, náradie a potraviny dobrovoľníkom vyviezol sponzor až na lúčku pri hrade. „Zrazu sme pociťovali nevídaný luxus,“ spomína Pétery. Hlavným cieľom akcie bolo vykopať vápennú jamu, a začistiť kaverny na oporných pilieroch, ktoré mali podopierať zvyšok hradobného múru z 13. storočia z exterierovej strany, a kaverny na južnej strane bolverku. Osemnásť zanietencov prirobilo ešte niekoľko zábran, ktoré znižujú riziko úrazu pri pohybe na hrade.
Celé leto murovali
Počas letných prázdnin sa na hrade vystriedalo päťdesiat dobrovoľníkov, ktorí tam strávili dokopy mesiac. Žili v táborisku na prvom predhradí, kde nechýbala kuchynka s pieckou, ohnisko, umyvárky a vojenský stan, v ktorom účastníci spali. „Nerobili sme stretnutia klasickým spôsobom ako väčšina letných táborov. Dobrovoľníci sa mohli prihlásiť na celý turnus, alebo len na pár dní. Tým sme vyšli v ústrety pracujúcim, ktorí si nemohli vybrať dovolenku, ale aj študentom, ktorí sa chceli zúčastniť aj iných víkendových akcií ako sú napríklad festivaly,“ odôvodnil Pétery. Každý dobrovoľník dostal na začiatku istú úlohu, nejakú zodpovednosť a podľa svojho najlepšieho svedomia ju plnil vtedy, keď na to mal práve chuť a energiu. „Tento systém sa nám veľmi dobre osvedčil, lebo nikto nebol do ničoho tlačený, robilo sa vo vyhovujúcom tempe a s veľkou chuťou,“ doplnil. Namiesto klasických táborových hier program vypĺňali výrobou suvenírov a rôznych historických artefaktov a turistikou. Medzi účastníkov prišli prednášať pamiatkár Miro Matejka, historik Andrej Štiavnický, ktorý sa už 28 rokov zaoberá rodom Bátoriovcov, či Peter Koza, zakladateľa historického šermu na Slovensku.
Za najlepší výkon počas prác na hrade Pétery považuje výrub náletových stromov. „Stromy sme museli rezať ručne konár po konáriku a rýchlo sťahovať lanom, aby konáre nepadali na staticky narušené múry,“ zdôvodnil. Okrem týchto prác robili pre turistické skupiny prehliadky Tematína spojené s históriou a architektonickým vývojom.
Členovia združenia Hrad Tematín s brigádami už v sobotu 11. októbra skončili, „domáci“ zo združenia Za záchranu hradu Tematín chcú ešte pokračovať a do konca roka pripraviť odvodňovacie žľaby, aby ohrozené múry nezatiekli.
Autor: AK-TN, ĽS
