Na svojom konte má zatiaľ niekoľko vydarených reprezentačných štartov v mládežníckych kategóriach - titul majstra SR v doraste, juniorke, pôsobenie v Kanade.
Otec vzpieračom
Ako šesťročného priviedol Tibora k hokeju otec, ktorý bol v minulosti úspešným vzpieračom, juniorským majstrom Európy a reprezentantom Dukly - až do svojho zranenia. Okrem hokeja sa Tibor sporadicky venoval tenisu, ktorý hrala aj sestra. Nakoniec ho prevalcovala túžba hrať hokej, ktorý ho bavil, výrazne ho podporoval otec. Prvým trénerom v prípravke Dukly bol Ľ. Golián - až po piatu hokejovú triedu, potom prešiel pod taktovku P. Opatovského. V trenčianskom drese pôsobil vo všetkých mládežníckych kategóriach.
Majster SR v doraste a juniorke
V sezóne 2003/04 si pripísal na konto zisk prvého titulu dorasteneckého majstra Slovenska, kde ho trénovali E. Hartmann a P. Bratranec. Obdobne prvý zlatý úspech si v kolektíve Dukly vybojoval aj v kategórii juniorov - u trénerov V. Hiadlovského, M. Hlinku. Kormidelníkov Opatovského, Bratranca a Hiadlovského si doteraz váži, uznáva, nakoľko ho naučili hokejovej abecede. V Tiborových šľapajách kráča aj jeho mladší brat, ktorý v súčasnosti oblieka dres deviatej hokejovej triedy.
Na skúšku do Kanady
Hneď po prvom pôsobení v juniorke Dukly odišiel na skusy do Kanady. Nastúpil za juniorov Ottawy (zo SR tam nehral nikto, z ČR Vojta), kde odohral jeden rok. Pravidelne hrával, neskôr sa mu už tak nedarilo, vymenili ho do iného mužstva. Tam odohral málo stretnutí, preto sa rozhodol vrátiť v roku 2006 späť - do juniorky Dukly.
Za obdobie, ktoré prežil na kanadských klziskách získal veľa nezaplatiteľných skúsenosti. Škoda, že vtedy bol málo skúseným harcovníkom, chýbalo mu patrične sebavedomie, nevylučuje, že sa do Kanady ešte vráti - už o čosi rozumnejší a vyzretejší. Túži hrať aj niekde v Európe (Švédsko, Rusko), stále ho ale láka Amerika.
Čerešničkou na šľahačke by bolo, keby niekedy dostal príležitosť hrať za seniorskú reprezentáciu Slovenska.
Za seniorov najskôr v Senici
Z kádra juniorov sa síce dostal do A-mužstva Dukly, ale iba ako náhradník. Preto takmer celú prvoligovú sezónu odohral v Senici, kde sa mu darilo, bol tam skvelý kolektív. Do Trenčína chodil „zaskakovať“ za zranených hráčov. Svoj premiérový extraligový zápas za mužov Dukly - odohral ešte ako 16-ročný junior proti Skalici (Dukla zvíťazila 5:3) - to bolo v roku 2004. Druhý zápas v najvyššej súťaži odohral vlani v Poprade. Za seniorov má zatiaľ na svojom konte okolo tridsať majstrovských stretnutí a dva presné zásahy.
V tejto sezóne dostáva naplno príležitosť ukázať svoje kvality, rozhodne chce čím skôr vylepšiť svoju streleckú bilanciu.
Vždy má veľmi dobrý pocit z dosiahnutého gólu. Zmluvu s Duklou podpísal aj pre nastávajúcu sezónu. Je potešiteľne, že za obdobie 14-ročnej hokejovej činnosti ho zatiaľ obchádzajú zranenia (iba raz mu na tréningu vyrazili tri zuby). V súčasnom tíme Dukly má veľa kamarátov - najlepšie si rozumie s M. Haščákom, J. Liškom, V. Kútnym, O. Ďurišom, J. Mikušom, E. Hartmannom a mnohými ďalšími. Je vyznávačom kvalitnej stravy - obľubuje steak a sviečkovú na smotane.
Priateľka Lucia
Pozná sa s ňou rok aj pol, spolu randia päť mesiacov. Zoznámili sa v jednom podniku, ktorý navštevujú hokejisti, priateľka je preňho veľkou oporou. Zaujala ho predovšetkým precíznou povahou. Lucia si Tibora nevie vynachváliť, je s ním po všetkých stránkach spokojná. Spolu im to zatiaľ klape na jednotku s hviezdičkou. Keď príde zo zápasu, bez rozdielu na to, či sa vyhralo, alebo prehralo, vždy ho vyobíma. Želaním Lucie je, aby zostal takým, akým je doteraz. Za sebou majú desiatky „odrandených“ hodín. Dovolenkovali v Chorvátsku, kde si pochutili na rybách, morských príšerach, mušliach.
Gitara, bicie, bicykel
Takým relaxom, oddychom, koníčkom, keď Tibor „vypína“ je preňho hranie na gitare a bicích nástrojoch. Najviac obľubuje metaliku, Lucia vyznáva iný muzikálny žáner. Rekreačne sa venuje najmä bicyklovaniu (cestnej cyklistike), mesačne absolvuje vyše sto kilometrov, mohol by aj viac, ale z časových dôvodov to nestíha. Vyhovuje mu najmä kopcovitý terén - trasy na Súču, Dúbravu, Javorinu, Homôlku, Machnáč atď.
Tradičný rituál
Viacerí trenčianski hokejisti majú pred každým majstrovským zápasom zaužívaný pravidelný rituál. V prípade Tibora je to, že vždy si najskôr obuje ľavú korčuľu a ľavý chránič. Sám ani nevie, prečo tak robí. Vôbec nerozmýšľa nad tým, či to v zápase pomáha, alebo nie. Väčšina hráčov nosí zo sebou rôzné talizmany, on nemá žiadný - jeho krédom je veriť sám sebe, v hokejové schopnosti.
Divácka kulisa
Nebolo by od veci, keby na domáce zápasy Dukly chodilo podstatne viac divákov ako doteraz. Malo by to byť tak, ako v Kanade, keď napr. v Ottawe na zápasoch juniorov boli viac ako osemtisícové návštevy. V zámorí, aj keď sa domácemu mužstvu nedarí, tak diváci ho stále povzbudzujú, „tlačia“ do útočenia. Dukle nepomáha piskot divákov, práve v čase, keď treba skôr opak - povzbudzovať. Potešila by ho živšia divácka kulisa, čo v Trenčíne bolo dobrým zvykom. Slovenská extraliga má kvalitu, čo vidieť aj v tejto sezóne, keď tabuľka je vyrovnaná, nechýbajú ani hodnotné zápasy. Príde čas, keď naša extraliga bude patriť medzi špičkové európske súťaže.
