TRENČÍN. Umelecký multitalent predstavil so svojou trojčlennou sprievodnou kapelou svoj nový album Sila vzlyku, ale aj skladby zo starších projektov. Zastihnúť Dorotu Nvotovú na Slovensku začína byť čoraz väčším problémom. Zamilovala sa do exotického Nepálu, nachádza v ňom druhý domov. Nielen v tomto duchu sa však niesol náš rozhovor.
Predstavila si sa novým albumom Sila vzlyku. Tvoje texty sú častokrát ťažké a depresívne. Láme súčasná doba tvoje krídla?
- Určite ich pristriháva. Niekedy sa teším, že už budem odtiaľto preč, ale cestovanie určite neberiem ako únik pred tunajšími problémami. Mňa to jednoducho napĺňa. Slovensko mám tiež rada. Keď som mala dvadsať rokov, podarilo sa mi niekam dostať a pochopiť, že tá realita, ktorú vidíme, nie je jedinou. My sme v podstate v menšine, takmer všetci sme vzdelaní, máme čo jesť. V exotickej cudzine, ktorú navštevujem, to tak zďaleka nie je.
Berieš cestovanie ako veľké naplnenie svojej osobnej slobody?
- Na dovolenke opúšťame tradičné problémy. Nezaplatené účty, prach za skriňou, neumyté okná. Ja som si začala vytvárať svoj domov v Nepále. Počítam s tým, že časom budú už aj tam problémy, pred ktorými bude treba utekať.
Známa je tvoja pomoc deťom v nepálskom sirotinci Happy Home.
- Bývam v dome, ktorý sa nachádza neďaleko tohto sirotinca. Detičkám stále pomáham. Keď som tu, tak sa snažím zháňať predovšetkým financie, v Nepále sa usilujem pomáhať už osobne. Sú to malé deti a vidia, že som iná ako oni - biela. Že som z nejakej Európy, to ani netušia a neuvedomujú si to. V ich krajine mám iné meno ako na Slovensku - nepálske. Snažím sa s nimi komunikovať v ich rodnej reči, po nepálsky. Našťastie vôbec netušia, že pôsobím v rodnej krajine na umeleckom poli a v šoubiznise.
Sme pri deťoch. Túžila si po materstve, aká je situácia dnes?
- Ak raz žena po niečom takom zatúži, tak sa situácia nezmení. Akurát si k tomu musím prispôsobiť svoj osobný život, hoci práve teraz sa v ňom nachádza ten pravý muž. Nemáme poriadne zatiaľ ani kde bývať, možno v garáži. Navyše sa venujem stále trackingu, som často vo veľhorách.
Načali sme tému rodičov. V jednej zo skladieb spievaš „mám veľa otcov, málo mám“. Tvojim otcom bol Jaro Filip, mamou herečka Anna Šišková. Tá ťa vychovávala s režisérom Jurajom Nvotom. Ako ťa tieto tri osobnosti ovplyvnili a čo ti dali?
- Otec Jaro Filip mi do šestnástich rokov nedal nič. Nebola som s ním vôbec v kontakte. Rodičia ma vychovávali normálne, ako v každej rodine. Taký štandard. Nič mi nechýbalo, ale ani zbytočne neprevyšovalo. Samozrejme, boli aj „veselosti“, ale vyskytli sa aj hádky. To je normálne.
Myslíš, že si zdedila vzťah k hudbe, k spevu a ku klávesovým nástrojom po otcovi Jarovi Filipovi?
- Asi áno, prvý raz som si sadla za klavír, keď som mala dva roky. Prvýkrát som sa s týmto nástrojom stretla u babičky a to „šťuchanie“ do kláves sa mi veľmi páčilo. Keď som mala šesť, dali ma bez debaty na klavír.
Dnes si vystúpila v roli speváčky a hudobníčky. Máš však za sebou aj filmy. Kde sa cítiš lepšie, pred filmovou kamerou alebo za mikrofónom?
- Viac ma baví hudba ako film. Ale cítim sa dobre aj pred kamerou. Ja nevidím za kamerou státisíce divákov, viac vnímam filmovací štáb. Vtedy mám už aj trému, niekedy sa hanbím. Film má však jednu veľkú nevýhodu. V ňom si nemôže byť človek sám sebe pánom. Treba čakať ako idiot pri telefóne, kedy ma niekto do niečoho obsadí. Tu sa točia dva filmy ročne, preto čakám na ponuky z Čiech. Tam majú však tiež dosť hercov. To čakanie na ponuku ma fakt nebaví. V hudbe sa rozhodnem natočiť „dosku“ a môžem to hneď aj urobiť! Keď chcem koncertovať, koncertujem.
Erotické pasáže vo filmoch vraj práve neobľubuješ…
- To, že som nespútané dievča ešte neznamená, že s tým pred kamerou nebudem mať problém. S tým má problém zrejme naozaj každý. Samozrejme okrem pornohercov. Predstavte si, že sa mám vyzliecť a pred kamerou ma bude niekto ohmatávať. Veď to nie je normálne. Jasné, že to neobľubujem.
Vráťme sa k hudbe, údajne plánuješ turné po psychiatrických liečebniach na Slovensku a v Čechách…
- Určite takéto turné bude, záleží od toho, ako sa mi podarí zohnať sponzorov. Nebudem predsa vyberať od pacientov vstupné. Plánujem uskutočniť koncerty v týchto dvoch krajinách. Láka ma najmä vystúpenie v Pezinku i českých Bohniciach.
