NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. „Mali sme práve matematiku a v momente, keď som otáčal stránku v zošite, zbadal som veľkého čierneho chrobáka. Našťastie bol už mŕtvy a medzi stránkami riadne zlisovaný. Keď som prezrel zošit, bol som v šoku. Chrobák tam totiž nebol jediný,“ povedal Juraj Michalka (15). Jeho spolužiaci sa hneď smiali, že má v zošite chrústy. Boli však na veľkom omyle. Jeho zošit s chrobákmi priviezli z Číny. Pikantný je aj fakt, že zošit sa hrdí názvom Nature-Príroda. „Asi je to čínsky bonus v rámci ceny,“ smial sa Juraj.
Prekvapená z originálneho nálezu bola aj predavačka v papiernictve, kde si Juraj zošit kúpil. „Toto sa nám ešte nikdy nestalo. Chrobáci v zošite sa objavili úplne po prvýkrát,“ nechápavo krútila hlavou pri prezeraní mŕtvych vysušených chrobákov na stránkach zošita. Podľa jej slov sú tieto zošity úplne nové a objednávali ich koncom prázdnin. Z Číny však mohli putovať dlhú dobu. „Určite sa to stalo priamo pri výrobe v Číne. K nám zošity chodia zabalené vo fóliách, pričom v každej sa nachádza päť kusov. V skladoch na Slovensku nemali tieto chrobáky šancu do zošitov vliezť. Tovar je už totiž dobre zabalený a uzavretý a stále v jednej kope,“ dodala. Zároveň nezabudla pripomenúť, že takýto zošit s cenou 49 korún by bez problémov vyreklamovali. Deviatak Juraj ho však reklamovať určite nepríde. Stal sa pre neho školskou raritou a možno mu prinesie šťastie v príprave na blížiaci sa monitor.
Leskločierneho chrobáka s rovnobežnými bokmi v škole identifikovali podľa podrobného atlasu hmyzu. Jeho stav bol mimoriadne zachovalý aj so zreteľne ryhovanými a lesklými krovkami, nájsť jeho totožnú podobizeň v atlase nebolo ťažké. Jurajov nález patrí medzi Pasalidy, ktorých žije v juchovýchodnej Ázii okolo päťsto druhov a dospelý jedinec dosahuje dĺžku až 8,5 centimetra. V Európe sa vôbec nevyskytuje. Keďže tento chrobák žije najmä v lesoch a v mŕtvom dreve, dá sa predpokladať, že sa spolu so stromami určenými na výrobu papiera dostal, ešte živý, aj do čínskej fabriky. Nakoľko niektoré Pasalidy vedia lietať, tak sa mu zrejme podarilo odletieť na miesta, kde sa vo výrobe stránky zošitov strojovo zošívajú a lisujú. Tu sa skončila aj jeho životná púť a začala cesta v školskom zošite na Jurajovu lavicu do Európy. Dospelé jedince tohto druhu rozžujú drevo na kašu ako potravu pre larvy a vyrábajú „vlastnú“ celulózu. Tá sa mu napokon stala osudná.