Ako sedemnásťročný odišiel do Rumunska, kde v meste Sibiu účinkoval vo vojenskej hudbe pešieho pluku. Okrem toho hrával v Mestskom symfonickom orchestri, ktorý 40 rokov (1881 – 1921) viedol Ján Levoslav Bella. Do Trenčína prišiel 1. októbra 1928, keď narukoval k hudbe trenčianskeho 17. pešieho pluku. Po trojročnom pôsobení vo vojenskej hudbe pracoval vo veľkosklade so sklom a porcelánom Tlapa a Anděl sídliacom na železničnej stanici v Trenčíne. Okrem tejto práce hrával v rôznych hudbách a na mnohých miestach vyučoval dychové hudby, napríklad v Pruskom, v Kubrej. V roku 1941 založil v textilnej fabrike Tiberghien a syn (dnešná Merina) dychovú hudbu, ktorej členmi boli hlavne učni z fabriky. Orchester mal od 60 do 80 členov a vo vojnových časoch patril medzi najväčšie civilné hudby v Európe. Robotníkom a robotníčkam fabriky venoval Pochod textilákov, ktorý sa hrá po celom svete. Z jeho vlastných pedagogických skúseností vychádzala škola pre orchester, ktorá pod názvom Zborová škola vyšla v roku 1952 a bola unikátnym dielom aj z pohľadu svetovej odbornej literatúry.
Skomponoval okolo 110 diel
Veľa jeho skladieb čerpá z folklóru ako Sobášne piesne, Súčanské čardáše, Starý náš, Okolo Súče, Sedliacka, Kubranské veselie. Spomienkou na pôsobenie v Rumunsku sú Tri rumunské tance.
Ako redaktor vydal skladby pre dychové nástroje
Po vojne pracoval vo vlastnom veľkoobchode so sklom v Hronskej Dúbrave. Po jeho znárodnení odišiel v roku 1952 pracovať do Martina. Tu sa mu vo vydavateľstve Osveta, ako redaktorovi, podarilo vydať mnoho hodnotných skladieb pre dychové nástroje. Z Martina odišiel do Bratislavy, začal pracovať v Slovenskom ústredí ľudovej umeleckej tvorivosti, neskoršie premenovanom na Osvetový ústav. Pokračovateľom je v súčasnosti Národné osvetové centrum (NOC). Aj tu pokračoval vo vydávaní hudobnej literatúry. Vypracoval systém dlhodobého vzdelávania pre kapelníkov a skladateľov dychovej hudby, vypracoval učebné osnovy, zabezpečoval kvalitných prednášateľov. Bol autorom niekoľkých kníh, napr. Inštrumentácia pre dychový orchester, Náuka o nástrojoch. Po návrate do Trenčína v roku 1962 pracoval v Hudobnej škole a v Dome kultúry a vzdelávania.
Jeho skladby hrajú pri vojenských prehliadkach
Od roku 2003 sú dve jeho skladby súčasťou štátneho protokolu Slovenskej republiky. Za zvukov jeho hudby vykonali protokolárnu prehliadku čestných vojenských jednotiek všetky hlavy štátov, ktoré navštívili Slovensko. Jeho skladby patria k povinným skladbám na významných festivaloch dychovej hudby, napríklad na Medzinárodnom festivale v Prahe. Slovenský hudobný fond v Bratislave udeľuje v ostatných pätnástich rokoch každoročne „Cenu Karola Pádivého“. V roku 1999 bol hudobný skladateľ Karol Pádivý zapísaný do Zlatej knihy Slovenského ochranného zväzu autorského. V roku 2004 mu bol prepožičaný Prezidentský kríž in memoriam vtedajším prezidentom Schusterom. Pamätná tabuľa tejto osobnosti je umiestnená na priečelí budovy kina Hviezda na Ulici kniežaťa Pribinu v Trenčíne. Od roku 1966 sa v Trenčíne na počesť Karola Pádivého orgnaizujú festivaly dychovej hudby pod názvom Pádivého Trenčín.
Autor: ano