odný šport.
Trochu sa snažia aj Nemci, ale ide len o potrimiskárov. Kam sa hrabú na USA a Rusko. Nemci síce vtrhli do Poľska a neskôr do Ruska, ale od výprasku v druhej svetovej sú to len takí paberkujúci príštipkári.
Zato veľmoci sa činia. Po ruskom tankovom „vtrhu“ do Maďarska v roku 1956 sa o dva mesiace konala olympiáda. Čert chcel, lebo čert chce vždy, že v jednom z kľúčových zápasov vo vodnom póle mali na seba naraziť reprezentácie Maďarska a bývalého Sovietskeho zväzu. Nenarazili. Teda skôr narazili, ale nie v bazéne. Maďari Rusov vyplieskali po papuli na okraji bazénu a ešte skôr ako stihli skočiť do vody. Všetko sa pekne ututlalo, veď socialistické štáty boli jedna veľká rodina. Potom Rusi vtŕhanie tajne trénovali a keď už nemohli bez vtŕhania vydržať, prišli odskúšať formu do Československa v auguste 1968. Potom mali v tréningu vtŕhania akúsi pauzu, možno sa prevalila nejaká dopingová kauza.
Po tréningových testoch si šli zasa zavtŕhať. Afganistan a asi tak zo päť kaukazských republík. Momentálne cibria vtŕhačskú formu v malom a nezávislom Gruzínsku.
Ich americkí súperi sa tiež nemajú za čo hanbiť. Tréning odštartovali v Kórei. Neskôr im nevyšiel beh na jednu míľu vo Vietname a tak bolo nutné pokračovať v tréningu na nejakej ľahšej trase. Konečne prvé víťazstvo vo vtrhu. Grenáádááá! Lenže ako sa vraví – úspech volá po ďalšom úspechu a zvádza k nesúdnosti. Takže, hurá do Afganistanu. Nuž a potom Irak a možno aj Irán. Veď starú muníciu treba minúť.
Ako vidíte, disciplína by sa na olympiáde celkom uživila. Len neviem, či na letnej alebo zimnej. Ale veď je to vlastne jedno, lebo Rusi a Američania vtrhávajú na cudzie územia bez ohľadu na leto alebo zimu. V správach CNN by sa potom mohla každý večer objavovať správa: „Dnešný aktuálny stav súboja o počte vtrhov na cudzie územia je 4:3 v prospech Ruska. Americká strana zvažuje podanie protestu, lebo Rusko má väčšie územie.“
Ak si myslíte, že v tomto športe sme bez medailových šancí, tak opäť sa topíte v omyle. Aj u nás vyrástli medzinárodne uznávaní vtŕhači. Jedným z nich je známa trenčianska postavička, ktorej meno zamlčím.
Počas ostatnej augustovej búrky vtrhol do pivárne a povedal: „Chalani, vonku tak leje, že mi pod dáždnikom cigaretu zadusilo.“ Naše národné slovenské vtŕhačstvo je viac–menej milé a neagresívne. Ak vynecháme človeka, ktorý chce za každú cenu vtrhnúť „do tankoch na Budapešť“.
Nová disciplína vtrhu má ešte jednu výhodu. Disciplíny sa momentálne zúčastňujú len tri (?) štáty sveta. Možno by sme uspeli.
Namiesto spisovného výrazu „vtrhnutie“ som použil výraz „vtrh“. Chcel som vedome zmiasť členov ruských a amerických tajných služieb, ktorí nevedia pochopiť, že v nejakom slovanskom jazyku môžu za sebou nasledovať spoluhlásky v takom množstve. Napríklad: Vrstva, alebo štvrtok alebo zmrzlina. Všade po päť kúskov. A teraz zrazu „vtrh“. Záver: Zmätený bude pravdepodobne aj Mossad.