„Keď prišlo k okupácii, tak som reagoval na tieto udalosti vlastným kresleným humorom. Našťastie, nie všetky moje kresby, ktoré som do redakcie Trenčianskych novín doniesol, boli publikované. Lebo z mladíckej nerozvážnosti som nakreslil všeličo,“ hovorí Kotrha. Ako spomína, v čase augustových udalostí boli prázdniny a do školy nemuseli. „Po večeroch sme vápnom písali na cesty – Zachvatčiky idíte domoj! Na tankoch okolo bývalého Veliteľstva Východného vojenského okruhu sedeli nič netušiaci sovietski vojaci s ostro nabitými samopalmi. Chodili sme okolo nich. Slovom, zahrali sme sa na hrdinov.“ Kotrha bol v tom čase študentom stavebnej priemyslovky. Maturoval v roku 1969 a v rámci odporu si so spolužiakmi zvolili ako maturitný predmet namiesto jazyka ruského matematiku. Po normalizácii nemal problém, že sa jeho karikatúry objavili v novinách. „Kreslený humor som ponúkal naďalej do novín a časopisov a moje obrázky uverejňovali. Pravdepodobne som mal šťastie, že som nekreslil až tak dlho. Vtedy som mal osemnásť...“
Vstup vojsk Varšavskej zmluvy do bývalej ČSSR hodnotí po 40 rokoch ako skratovú ideologickú reakciu starých straníckych štruktúr, ktoré nedokázali pochopiť, že idey komunizmu sa dali pokojne šíriť aj iným spôsobom, ako direktívnymi nariadeniami zhora. „V roku 1968 si mnoho ľudí uvedomilo, že najlepším priateľom človeka je predsa len pes. Po normalizácii nastúpila cenzúra a strach. Predaugustové nadšenie vystriedala rezignácia. Myslím si, že to bola chyba a nič sa s tým nevyriešilo, čoho dôkazom boli aj udalosti zo 17. novembra roku 1989,“ dodal Kotrha.