TRENČÍN. „Myšlienka vznikla, keď sme robili komplexný návrh zateplenia a úpravy fasád. Vychádzala z toho, že bývam na ulici nášho najväčšieho maliara. Hneď som začal uvažovať, že nahradím škaredú obitú tabuľu niečím, čo by bolo originálne,“ spomína Bruna, ktorý si myslí, že aj ostatné ulice, ktoré sú pomenované podľa dejateľov či umelcov, by mohli byť doplnené umeleckým či výtvarným dielom. „Chodíme príliš bezmyšlienkovite a bez pozornosti okolo názvov ulíc. Mladším ročníkom niektoré názvy nič nehovoria.“
Pôvodná maľba s názvom Moriak od J. M. Bazovského pochádza z roku 1954, teda z najplodnejšieho obdobia veľkého umelca. „K fasáde domu sa hodí aj farebne. Je to motív krajinky a zároveň zátišia, ktorý je zrozumiteľný aj z diaľky. Maľbu som doplnil zväčšeným podpisom Bazovského a samostatným názvom ulice. Tým sme splnili aj literu zákona,“ hovorí.
Ako ďalej autor uviedol, projekt sa podaril aj preto, lebo ostatní obyvatelia jeho realizáciu odsúhlasili. „Myšlienkou boli dokonca nadšení. Aj keď je to v podstate náš majetok, Mestu sme odovzdali základný koncept a hlavná architektka bola očarená.“ Bruna si myslí, že nielen v centre mesta, ale aj na sídliskách je mnoho priestorov, ktoré by sa dali okrášliť. Kedysi sme vraj nadávali na šedú farbu panelákov, dnes sa, aj keď sú už farebné, mnohé domy na seba nebezpečne podobajú. „Ľudia citlivo vnímajú drobné veci, ktoré sa okolo nich dejú. Tie vnímajú pozitívne, ale aj negatívne. Sme v dobe, keď sa na každom mieste stavia, ponúka sa jedinečné bývanie so skvelým výhľadom, budujú sa obchodné centrá. Avšak zabúda sa na detail. Na krásu myslíme len za plotom nášho domu. To, čo je na ulici, to akoby sa nás ani netýkalo,“ hovorí a upozorňuje, že i za nízke finančné vstupy sa dajú vytvoriť skvosty. „Na veľké veci sú vždy prostriedky, ale na drobné veci, ktoré stoja tisíce či desaťtisíce, je to ťažšie. Je to chyba celkovo v myšlienkovom spektre ľudí, ktorí rozhodujú o peniazoch.“
Výtvarník Bruna by bol rád, keby k „osamelému bežcovi“, ako pilotný projekt nazval, pribudli ďalšie. „Je to inšpirácia a výzva aj pre iných ľudí, ktorí maľujú. Mohli by sa pokúsiť ozvláštniť svoje prostredie a dať mu punc lokálnej spolunáležitosti ľudí s tým, čo majú okolo seba.“
Umelcovi trvalo namaľovanie „obrazu“ s prestávkami niekoľko dní. Použil akrylátové farby a povrch upravil špeciálnym lakom, ktorý odolá poveternostným podmienkam. Myslí si, že riziko zničenia maľby tu bude vždy. „Mám však nádej, že ľudia na sídlisku sú „ukľudnení. Možno aj preto, lebo mnohé paneláky už opravili a ľudia majú iný prístup. Tam kde je čisto a krásne, tam si bežní vandali netrúfnu. Tam, kde je niečo polámané, poškriabané či zastriekané, tam si aj oni pridajú svoje dielo,“ dodal Bruna, ktorý verí, že kultiváciou prostredia sa kultivujú aj ľudia.
Dielo Júliusa Brunu na dome sa páči aj jeho susedke Oľge Belovickej. „Je to úžasný nápad. Som pyšná, že bývam v takto krásne ozdobenom dome.“ Okoloidúci Adrián Juriga si myslí, že kópia obrazu Bazovského je milým upozornením na Bazovského ulicu. „Bolo by fajn, keby sa takéto niečo vyskytlo aj na iných uliciach. Nie každá má však svojho maliara,“ zakončil.