V meste motorov – Detroite totižto sídli automobilová fabrika a hokej je tam športom číslo dva - hneď za bejzbalom.
Tomáš v službách Detroitu
V hokejových službách tohto známeho klubu pôsobil v sezóne 2007/08 aj dvadsaťšesťročný útočník - Tomáš Kopecký, rodák z Ilavy, odchovanec Trenčína, v súčasnosti žijúci so svojou rodinkou (manželka Mária, 4-ročný syn Jakub) v Novej Dubnici. Aj on patrí do galérie vynikajúcej a úspešnej trenčianskej liahne. V kádri seniorov začínal ako 17-ročný, svoju premiéru v extralige mal v sezóne 1999/2000, kedy odohral 52 majstrovských stretnutí. Už vtedy sa prezentoval na ľadovej ploche ako výrazný hokejový talent a rozhodol sa ísť na skusy do zámoria. Všetko vyžadovalo patričný čas, mieru trpezlivosti až nakoniec sa Tomáš cez WHL a AHL prepracoval až do kolektívu stabilného účastníka - Detroitu Red Wings, ktorý triumfoval v júni v play-off NHL a získal najstaršiu trofej v profesionálnom športe - Stanleyho pohár.
Vo finále kvôli zraneniu nehral
V uplynulom súťažnom ročníku vo farbách detroitských červených krídiel (s číslom dresu 82), odohral v základnej časti 77 stretnutí, v kanadskom bodovaní si pripísal na svoje konto 12 bodov (5 gólov + 7 asistencií). Kvôli nepríjemnému zraneniu kolena, ktoré ho postihlo ešte vo štvrťfinálovej sérii Západnej konferencie - v stretnutí s Nashvilom mu nebolo dopriate odohrať nepochybne vynikajúcu finálovú sériu proti Pittsburghu Penguins. Aj napriek tomu má aj on nemalý podiel na zisku tejto najcennejšej trofeje, ktorá v sobotu 9. augusta bola privezená od českých hráčov Detroitu - Jiřího Hudlera a Dominika Hašeka na Slovensko - konkrétne do Trenčína.
V pohári držková polievka
Aj keď T. Kopecký mal už obrazne povedané príležitosť si ho poťažkať, predsa len najviac ho zaujímal podstatný detail - či na Stanleyho pohári bude už vygravírované aj jeho meno (stalo sa). Rozhodol sa nekopírovať Liptáka Martina Cibáka, ktorý v roku 2004 z pohára jedol halušky s bryndzou, ale svokor mu pripravil špecialitu v podobe jeho obľúbenej držkovej polievky, ktorá bola v mise pohára.
Na upršané Mierové námestie sa prišli v sobotu - takmer na pravé poludnie pozrieť stovky zvedavcov, ktorí obdivovali Tomáša Kopeckého s jeho vzácnou trofejou. Mnohí sa s ňou aj spoločne odfotografovali.
V sprievodnom kultúrnom programe na Mierovom námestí vystúpila Ivana Poláčková, spolu so šoumenom Ottom Kollmannom. Predstavila sa aj skupina Salco a tanečná skupina Goonies z Trenčína.
Autogramiáda
Samozrejme, že dominovala predovšetkým autogramiáda Kopeckého a Hudlera, ktorý taktiež zavítal na Slovensko. Tomáš Kopecký s pohárom navštívil aj detské oddelenie trenčianskej Fakultnej nemocnice, kde odovzdal finančný výťažok z dražby víťazného dresu. Ako inak - Tomáš s pohárom nemohol obísť aj trenčiansky zimný štadión, kde faktický vstúpil do veľkého svetového hokeja.
Samozrejme, že v rámci kódexu najstaršej trofeje v profesionálnom športe sa museli najmä u lovcov autogramov, milovníkov hokeja a návštevníkov akceptovať dve najzákladnejšie pravidlá. Po prvé: Nikto z ostatných ľudí nesmel zdvihnúť pohár nad hlavu, po druhé: Nesmel sa nikto z neho svojvoľne napiť - bez súhlasu T. Kopeckého a bodyguardov.
Zo Slovenska poputoval pohár v sobotu v noci do Prahy, odkiaľ ho dopravilil do Ruska ka útočníkovi Pavlovim Daciukovi. Ten ho z detroitských hráčov bude mať vôbec ako posledný...
Kopeckého vyznanie
„Som veľmi rád, že aj napriek nepriaznivému počasiu prišlo toľko ľudí. Ďakujem všetkým, ktorí sa prišli so mnou podeliť zo zisku Stanleyho pohára. Považujem si za povinnosť poďakovať tým, ktorí ma ľudsky a športovo formovali a vychovávali. Trénerov, ktorí ma zaúčali a hokejovo zdokonaľovali v tomto športe bolo strašne veľa - napr. P. Bratranec, P. Bohunický, J. Šupler a iní, ktorým za všetko prospešné a dobré veľmi pekne ďakujem. Pri hokeji som doteraz zažil mnohé neopakovateľné chvíle, na ktoré sa jednoducho nezabúda. Vyvrcholením môjho úsilia bolo získanie tejto cennej trofeje. Dúfam, že zo zisku pohára sa tešia všetci tu prítomní - rovnako ako ja.“