Pomenovaná bola podľa lekára Rostkovia, ktorý žil v rokoch 1770-1848 v Štetíne. Podrobnejšie sa začínajú rastlinou zaoberať až stredoveké herbáre, kde sa o nej dočítame veľa chvály, najmä pri zdolávaní očných chorôb.
Zber: Kvitne od polovice júna do polovice októbra. Očianky sú pre včelárov významné nektárovou znáškou. Peľu poskytujú málo. Očianka je lúčny typ rastliny, ale preniká aj na rašeliniská, okraje lesov, kriačin, na pasienky a okraje ciest. Rod očianky je veľmi premenlivý, jednotlivé taxóny sa navzájom krížia veľmi ľahko (u nás asi 17 druhov a 13 krížencov).Zbiera sa kvitnúca vňať. Zber sa robí na začiatku kvitnutia (jún - september). Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí stonky. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pasienkoch. Nazberaný materiál je náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy. Sušíme ju preto na tienistých miestach v tenkých vrstvách a bez zbytočného prehŕňania.
Obsiahnuté látky: Hlavná účinná látky očianky - glykozid aukubín patrí medzi iridoidy. Okrem nej droga obsahuje triesloviny, horčinu, silicu, živici podobnú aromatickú substanciu, ktorá údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky, olej, flavonoidy, kyselinu kávovú a minerálne látky s obsahom horčíka a medi.
Účinnosť a použitie: Už v dávnej minulosti boli známe liečivé účinky očianky pri liečbe zápalových očných chorôb, ktoré podmieňuje živicová substancia aukubín, triesloviny, prípadne kumarín. Dobré výsledky sa dosahujú najmä pri infekčných zápaloch spojiviek a očných adnexov. Vysoká účinnosť sa však uvádza aj pri očnej únave so svetloplachosťou. Pre hypotenzívne účinky aukubínu sa droga môže užívať aj pri vysokom krvnom tlaku. V tejto indikácii sa odporúča kombinácia s inými hypotenznými drogami. Pôsobením horčiny a silice rastlina mierne povzbudzuje tvorbu žalúdočnej šťavy. Na zlepšenie chuti do jedenia a trávenia sa zvyčajne kombinuje s inými potenciujúcimi bylinami. Tradične sa pridáva do čajovín pri suchých tracheobronchitídach. Ako upokojujúci prostriedok sa užíva pri duševnom prepracovaní. Zvonku sa aplikuje na hnisavé kožné afekcie.
Toxicita: Vedľajšie škodlivé účinky sa nezistili. Je možné podávať i v tehotenstve a pri kojení.
Recept pre vás: Pri liečbe tráviacich ťažkostí sa používa kombinácia s benediktom alebo s podzemkom puškvorca. Pri bronchitíde sa osvedčila kombinácia so slizovými drogami, zvlášť s koreňom ibiša. Pri duševnej prepracovanosti dávame prednosť kombináciám s vňaťou bôľhoja lekárskeho, ale i s vresom, zeleným čajom, prípadne drogami, pôsobiacimi ako adaptogény a harmonizátory, teda napríklad so ženšenom.
Pri šedom zákale je vhodné miešať list lesnej maliny a vňať očianky v pomere približne 4:1. Zo zmesi pripravujeme krátkodobo, asi 2 minúty varený odvar, ktorým po vychladnutí na telesnú teplotu vyplachujeme oči niekoľkokrát denne. Zaujímavý je recept proti zápalu čelných dutín s očiankovým odvarom: 4 polievkové lyžice očianky na 0,3 l vody necháme krátko vylúhovať. Inhalujeme 5 až 10 minút, 1- až 2-krát denne. Práškovaná droga podporuje trávenie a veľmi zlepšuje zloženie a tvorbu žalúdočných štiav a používa sa pri žltačke. Denne podávame 1-krát na špičku okrúhleho noža vo vode. Výborné je i očiankové víno - do 1 l vínneho alebo jablčného muštu, pokiaľ je však ešte sladký, dáme 1 hrsť suchej vňate očianky a necháme zakvasiť. Po vykvasení precedíme a prefiltrujeme. Pijeme 1 pohár denne, najlepšie pred jedlom.
PRIPRAVUJE ANTON BLAHUŠ,
PREDSEDA združenia veronica -
klubu ZBERATEĽOV A PESTOVATEĽOV
LIEČIVÝCH RASTLÍN
