NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Teda vlastne Cigánov. Mnohí z nich slovo Róm dodnes neakceptovali. Tvrdia, že tento pojem bol pre slovenských Cigánov umelo vymyslený. „Nás netreba prikrášľovať, my sme vždy boli Cigáni od koreňa,“ počuť z ich úst. Medzi dvoma blokmi husto obývaných jednoposchodových bytoviek je úplne iný svet. Z oblokov sa ozýva hlasná hudba, celé rodiny Rómov zastúpené všetkými vekovými kategóriami sedia pred svojimi obydliami s množstvom rozvešanej bielizne na zábradliach i šnúrach, na rukách malé deti a vedú spoločné debaty. Častokrát také, o ktorých my, bieli, nemáme ani predstavu. Šváby v bytoch, nezamestnanosť, nezaplatené nájomné, chýbajúci vajda, ale aj hygiena.
Takmer každý má plný byt švábov
Izby sú navyše vlhké a kvária ich plesne. Pre bežného smrteľníka v dnešnej dobe strašná predstava. Neznesiteľné chrobáky lezúce po stenách sú nočnou morou mnohých Rómov z Trenčianskej ulice a považujú ich za veľký problém. „Izby chodievajú síce z domovej správy striekať, ale to nepomáha. Lepšie boli tabletky s vyšším účinkom. Šváby majú doma určite všetci, a keď sa to tu ešte viac rozmnoží, už ich nikto nevykynoží,“ začína debatu Bangová. K nej sa hneď pridáva manžel. „Vlhnú nám byty, každý je plesnivý, a za to ešte platíme veľký nájom. Navyše, každý si tu maľuje inou farbou a všetko to aj opadáva. Vôbec to nie je pekné a vyzerá to tu už ako u Cigánov na východe,“ hovorí Daniel Bango, ktorý Rómov zastupoval v minulosti aj vo volebnej komisii počas parlamentných volieb. Ich byty sú jednoizbové a býva v nich aj sedem členov. Aj štyria dospelí spolu troma deťmi. „Pomáhame si, ako vieme. Rozdelíme izbu napoly, aby deti a dospelí spávali aspoň oddelene,“ vysvetľuje skupinka snáď už pätnástich zhovorčivých Rómov, ktorá sa pridala k načatému rozhovoru. Mnohí sa cítia ukrivdení, že boli vyhodení na Trenčiansku ulicu, aby bol s nimi v meste pokoj.
Nájsť zamestnanie je takmer nepredstaviteľné…
Spoločne tvrdia, že je zle, že tu všetko ide na elektriku, a preto platia pomaly viac, ako keby bývali v činžiaku. Aj Daniel Bango tvrdí, že iba za elektrinu dá 2650 korún a k tomu ešte nájom dve tisícky. Preto je tu obrovské množstvo neplatičov, ktorí majú splátkový kalendár a hrozí im aj vysťahovanie. A navyše, zohnať prácu je pre Róma obrovský problém. Predsudky stále existujú, všetci ich radia do jednej kategórie, a aj ten, čo chce pracovať, nemá takmer žiadnu šancu sa zamestnať. „Ja mám žiadosti v rôznych firmách. Vždy povedia, že zavolajú a nikdy sa neozvú. A to mi ešte strhli sociálne dávky,“ hovorí mladé dievča. Prekvapujúcim faktom je aj zistenie, že Róma skôr zamestná firma patriaca majiteľovi z cudziny ako slovenský zamestnávateľ. „Syn má osemnásť rokov, a keď ho vo dverách zbadajú, nikto ho nevezme do práce. Chodí preto robiť iba po „ľuďoch“, ale to je iba od jari do zimy,“ potvrdili jeho rodičia. Farba pleti je u nás naďalej dominantná.
Rómovia sa nebijú, radšej si zatancujú a zaspievajú
Aj medzi Rómov prídu nezhody. V ich osade však vo všeobecnosti panujú dobré vzťahy a nezvyknú sa medzi sebou ani biť. Vedia sa však poriadne pohádať. „Tu žijú Rómovia dosť vychovaní a nie sú zaostalí. Cigáni, ktorí tu žijú, sa snažia dodržovať aj hygienu. Žijú tu však aj bieli, ktorí pijú. Dokonca sa našlo priamo u nich v kuchyni aj smetisko, kde aj špinili,“ tvrdia Rómovia z osady, ktorí tu žijú už vyše desať rokov. Tí sa snažia mať v bytoch aj nejaký nábytok, hoci nemusí byť nový. A najmä v piatok, sobotu a v nedeľu tu udržiavajú aj tradičné rómske obyčaje. Nechýba hudba, spev a ani poriadna tancovačka. Tvrdia však, že iba do desiatej večer. „Chlapci zahrajú, popije sa nejaké pivko. Nezvykneme byť rušní hlboko do noci. Viac hluku počuť z diskoték Zelenej vody a niekedy sa tu kvôli tomu ani nedá spať. A keď niekto oslavuje, tak to si všetci navzájom uznáme,“ dodávajú.
Obyvatelia osady by si radi zvolili svojho vajdu
Mnohí túžia po „šéfovi Rómov“. Rozmýšľajú o niekom šikovnom, kto by ich zastupoval, pomáhal riešiť vzniknuté problémy, diskutoval s vedením mesta, urovnával spory a bol autoritou pre všetkých. Po morálnej, ale aj inteligenčnej stránke. „Neverím, že by sa niekto na to chytil. Došlo by tu asi zbytočne k hádkam, lebo každý by chcel iného. Vznikla by závisť a nedajbože, keby bol ešte vajda platený,“ hovorí pán Bango. Práve jeho by mnohí radi v tejto funkcii videli. Niektorí urobia poriadok pri smetiakoch aj sami od seba. „Keby som im to prikázal ja a povedal, že si podľa rozpisu na rade a ideš upratovať, tak by sa to nepáčilo,“ približuje tento sympatický modrooký pán mentalitu Rómov. Platená funkcia by vyvolala iba problémy, pretože by to mnohí ťažko niesli.
Goja je pochúťkou Rómov
Na odľahčenie témy sa začína veselá vrava o stravovacích návykoch. Všetci spomínajú goju a veľmi sa smejú, keď sa priznám, že netuším, o čo sa jedná a čakám na kulinársky recept. „Je to skutočná cigánska pochúťka. Ide o črevá z prasaťa, ktoré naplníme zemiakmi. Jedáva sa to už roky a je to lepšie ako „šnicla“. Ale, samozrejme, jedávame aj tradičné jedlá. A na nákupy ostatných potravín chodievame do najbližšieho hypermarketu,“ hovorí s úsmevom Bangov syn Daniel, ktorý súčasne na rukách varuje krásne malé dievčatko. Rómom veľmi chýba obchod a najbližší je vzdialený od ich osady niekoľko kilometrov. Jediný v ich blízkosti zrušili. Možno aj preto stoja v tesnej blízkosti ich bytov prevažne autá staršej výroby. Jediný rýchly spôsob, ako sa dostať do mesta.
Mnohí Rómovia nemajú peniaze na vlastnú svadbu
Láska a vzťahy medzi Rómami sú podľa ich slov podobné ako tie medzi „bielymi“. „Žije tu aj dosť starších ľudí a tí sú stále spolu. Veriaci kresťania z radov Rómov odsudzujú cudzoložstvo a vedú k tomu aj svoje dorastajúce deti. S mladými je to už horšie, tí sa aj rozvádzajú a partnerov striedajú. Ale vznikajú aj nové páry priamo v tejto ulici. Aj svadbu sme tu už mali,“ smeje sa skupinka. Väčšinou je to tak, že na svadbu jednoducho nemajú na začiatku dosť financií. Žijú spolu, a keď si našetria, tak partnerstvo uzavrú aj oficiálne. Takých párov je však stále menej. Je tu aj dosť slobodných mamičiek. Pri téme malých detí sa Rómovia v osade hneď sporia o hojdačky a pieskovisko, kde by sa mohlo množstvo drobcov hrať . „Deti by si tu na nich iba ublížili a vysedávali by na nich iba „starí corgoni“. A v pieskovisku by najprv pobehali psy a potom by sa tam mali hrať deti?,“ rozumne hovorí Bango starší. Ako komunita tvrdí, radšej by sa tu malo urobiť ihrisko, nie je tu však pozemok. Pretože Rómovia milujú vzájomné futbalové súboje, počas ktorých častokrát vládnu emócie a horúca krv v túžbe vyhrať.
Plot pri kanáli mohol zachrániť chlapca
Dve oproti sebe stojace bytovky nie sú jediným obydlím, kde môžete stretnúť rómskych spoluobčanov. Tesne pri kanáli pod hydrocentrálou stoja ďalšie domy. V jednom z nich býva Daniela Bandová, ktorej sa tu pred šiestimi rokmi utopil deväťročný syn. „Našli ho až pri Hornej Strede. Chodil do základnej školy na Odborárskej ulici a chystal sa už na prázdniny. Vtedy sa tu takmer utopila aj moja dcéra. Preto by sa tu mal postaviť plot, ktorým by sa oddelil kanál a naše obydlia. Dieťa sem príde, skotúľa sa do vody a nikto ho tu už nenájde,“ hovorí 38-ročná nezamestnaná Rómka, ktorá sa sem prisťahovala z Trnavy a manžela má z Topoľčian. Po tejto nešťastnej udalosti sa dostala až na psychiatriu. Hoci tu žije už 24 rokov, Nové Mesto nad Váhom doteraz poriadne nepozná. „Keby ste ma poslali do parku v meste, tak ani neviem, kam mám ísť. Lepšie sa tu orientujú moje deti, ktorých mám spolu osem,“ prezrádza. Jej manžel postráda v tejto oblasti poriadnu prístupovú cestu s asfaltovým kobercom vedľa kanálu a predovšetkým pouličné osvetlenie. „V noci je tu taká tma, že vás tu niekto môže aj zabiť,“ hovorí.
Poštárke pes roztrhal nohavice
Ľudia v v tomto „novomestskom vyhnalove“ sú už roky bez poštárky. Do bytoviek chodí, ale domy za ňou sú už bez pošty. Žiadna z nich sem nechce už chodiť. Obyvateľov, ktorým nie sú doručené listy s predvolaniami v ich bydlisku, následne vyhľadáva „sociálka“, policajti a platia sa pokuty, keď sa nedostavia na termín. Pes, ktorý v minulosti behal navoľno pustený, napadol doručovateľku a roztrhal jej nohavice. „Dobrých desať rokov tu už nebola poštárka. Vypovedali nám preto doručovateľskú službu. Nevieme preto, ani kedy máme ísť očkovať deti. Máme z toho veľké nepríjemnosti. Keby bola poštárka povedala, boli by sme jej tie nohavice aj zaplatili,“ povedali manželia Bandovci.
Obyvatelia bytoviek sú spokojní. K nim ešte stále pošta chodí. „K nám do bytoviek poštárka chodí. Ráno príde a poštu rozdá. Bývajú to často aj exekúcie,“ dodávajú ich obyvatelia a potvrdzujú spomínaný problém so psom, ktorý napadol poštárku v ďalšej časti tejto ulice, ktorú obýva už iba niekoľko Rómov v niekoľkých domoch.
