Koniec starých časov

TRENČÍN. Magické osmičky doplnil aj rok 1918, keď zanikla rakúsko-uhorská monarchia. Práve k nemu je výstava viazaná. „Výstava zaznamenáva časy monarchie, hovorí o tom, ako ľudia žili, čo robili, čo si obliekali. Návštevníci si môžu pozrieť predmety ich každodennej potreby. Nájdu tu množstvo zaujímavých drobností cez slnečníky, klobúky, šaty, kabelky, tabatierky, britvy, hodiny, kočíky, fajky a umelecké predmety,“ hovorí riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová. Väčšina predmetov ešte nebola nikdy vystavená.

Exponáty našli v odľahlých kútoch depozitov
Podľa Babičovej sú súčasťou expozície fotografie a obrazy, ktoré zobrazujú Trenčanov alebo ľudí z blízkeho okolia. Z regiónu pochádzajú aj ostatné vystavované kúsky. Zaujímavosťou je, že výstavu tvoria exponáty výlučne zo zbierok Trenčianskeho múzea. „Prezreli sme odľahlé kúty depozitov, najvyššie regály a tmavé miesta, kde sme povyberali to, čo evokovalo všedný i slávnostný život ľudí v epoche končiacej doby Uhorska. Radostnejšia a bezstarostnejšia doba skončila práve v týchto rokoch, potom už nastali ťažké časy,“ skonštatoval kurátor výstavy Vlastimil Hábl. „Predtým sme tu mali výstavy monotematické, teraz sme zostavili pocitovú výstavu pre potechu srdca. Chceli sme pripomenúť radostnejšie a svetlejšie stránky života tých ľudí, ktorí žili pred viac ako sto rokmi. I keď mali oproti nám iné podmienky, inak sa obliekali či rozprávali, mali tie isté starosti a radosti, ako máme dnes my.“ Najstarším kúskom expozície v bývalom župnom dome je vraj obraz s názvom Odchod na poľovačku z roku 1846. Najmladším exponátom dielo výtvarného umenia, portrét Zoltána Ambra, trenčianskeho praktického lekára a jedného z prvých pôrodníkov na Slovensku z roku 1922. Výstavu tvorí asi 80 predmetov, ktoré do múzejných zbierok pribúdali postupne. „Niektoré pochádzajú z doby doktora Brančíka z čias zániku monarchie. Ďalšie sa do múzea dostali práve v období, do ktorého sa táto výstava hlási, iné pribúdali postupom desaťročí. Niekoľko predmetov sme kúpili v priebehu posledných rokov. Očistili sme ich od nánosov prachu, ktorý na ne padal desiatky rokov. Nerobili sme žiadne rekonštrukčné práce, chceli sme zachovať ich autenticitu a výpovednú hodnotu,“ uviedol Hábl, ktorý si myslí, že počas výstavy dôjde ku konfrontácii a porovnávaniu predmetov, ktoré návštevníci vlastnia, s tými, ktoré sú vystavené. Predpokladá, že ich budú najviac zaujímať exponáty, aké majú doma a pri ich vzhliadnutí si povedia: „Aha, také máme doma u babky v kredenci.“

Vystavujú históriu, ktorá dokáže osloviť
Babičová skonštatovala, že je veľmi potrebné, aby sme poznali svoju minulosť a históriu. „Najmä teraz, keď sme už v spoločnej Európe a budeme mať jednotnú menu, bude všetko unifikované. História je tým, čím sa dokážeme identifikovať.“ Výstavu si prišla pozrieť aj Hana Petrovská. „Prišla som, lebo mám vzťah k miestu, kde som sa narodila. Mnohé z týchto vecí používali naši predkovia, a to si treba vážiť. Pre mňa sú najväčším unikátom obrazy, sú vynikajúce,“ hovorí pyšná Trenčianka, ktorej manžel sa tiež zaujíma o históriu. „Minulosť má určite stále čo povedať aj mladým. Oni si sami k nej nájdu cestu, netreba ich nútiť,“ zakončila.

V októbri plánujú v múzeu pripraviť výstavu, ktorá bude venovaná epoche od roku 1918 do roku 1940, teda obdobiu prvej republiky a bude voľne nadväzovať na súčasnú výstavu.