NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Po druhýkrát v histórii od roku 1947 posielali 27. júla stovky návštevníkov tohto podujatia vďaka jej autorovi Ivanovi Kubelovi z Trenčína pohľadnice a listy z nadmorskej výšky 920 metrov do všetkých kútov našej planéty. Na javorinskom vrchu si totiž Slovenská pošta v Lubine vytvorila na tento výnimočný deň svoje detašované pracovisko. „A aj známok potrebných k pečiatke, s nominálnou hodnotou jedna koruna, sme predali naozaj stovky,“ povedala spoluorganizátorka akcie a vedúca pošty v Lubine Anna Adamkovičová.
Oslavy v roku 1947 skončili nešťastím
Autor aktuálnej pečiatky Ivan Kubela z Trenčína si zaspomínal aj na jej predchodkyňu z 27. júla 1947, ktorú na zažltnutom papieri s niekoľkými dobovými známkami aj vystavil. „V tom čase sa uskutočnila druhá Javorinská manifestácia československej vzájomnosti. Na Javorine sa vtedy strhla veľká búrka a víchor. Pri odchode z osláv sa vyvrátil strom, ktorý jedného návštevníka usmrtil. Mal som vtedy jedenásť rokov a bol som na tom podujatí,“ zaspomínal si tvorca. Veľmi ho hnevalo, že na Javorinu sa na desiatky rokov vo filatelistickej oblasti úplne zabudlo. „Touto pečiatkou spomíname nielen na stretnutie Čechov a Slovákov, ale aj na Slovenské povstanie v rokoch 1848-49 a silnú hurbanovskú tradíciu. Mrzí ma, že Slovenská pošta nevydala aj známku alebo aspoň korešpondenčný lístok k týmto udalostiam,“ uviedol Kubela.
Skúsený filatelista Ivan Kubela prezradil, že návrh poštovej pečiatky sa robí tri až päťkrát väčší, ako je originál. Všetkých záujemcov o túto raritu vopred upozornil, že sa nesmie opečiatkovať žiadny čistý papier. „Zvykom bývajú pečiatky s priemerom 38 milimetrov. Tie sa môžu použiť iba na opečiatkovanie nalepenej poštovej známky v danej hodnote. Vyrobiť ich môže jedine Technická ústredňa pôšt v Bratislave. Tam sme si aj tento jej návrh v počítačovej forme uplatnili. Pečiatka sa musí do centra poslať už dva mesiace pred dátumom jej použitia, inak by sa platilo penále. Napriek tomu, že aj na tejto pečiatke je niekoľko slovných spojení, musí na nej zreteľne dominovať pošta, ktorá ju používa. V našom prípade je to dnes Lubina,“ prezradil nové informácie samotný autor.
Príležitostná pečiatka nie je lacný špás
V súčasnosti stojí jej výroba v technickej ústredni vyše troch tisíc korún. To však zďaleka nie je všetko. „Za deň používania pečiatky na príslušnej pošte sa zaplatí vyše tisíc korún. My sme však na tento deň zriadili aj príležitostnú priehradku na Javorine. Keďže lubinská pošta tu nemá pracovisko, zaplatili sme ešte poplatok 2100 korún. Vyjde to teda takmer na sedem tisíc a to sme si pripravili vlastný grafický návrh. Inak by to bolo podstatne drahšie,“ prezradil zaujímavé čísla nadšený filatelista, ktorý je povolaním stavebný inžinier. On sám tvorí príležitostné pečiatky už vyše desať rokov a dlhé roky zbiera najmä slovenské a české známky.
Príležitostnú pečiatku mohli používať iba jediný deň, pošta v Lubine týždeň. Tu ju však majú šancu záujemcovia ešte získať, potom ju zašlú do Bratislavy, kde strávi rok. Niektorí zbieratelia si kupujú materiál, v ktorom sa nachádzajú originálne vytlačené všetky príležitostné pečiatky vydané v danom roku. Nakoniec sa všetky spoločne pošlú do Poštového múzea v Banskej Bystrici.
Jindro Mach získal dve pečiatky
Jindro Mach (68) z Jalubí pri Uherskom Hradišti pozná horské chaty v celej Európe a 27. júl bol určite jeho šťastným dňom. Pri jeho desiatej návštevy Javoriny pribudli, netradične, hneď dve pečiatky. Okrem oficiálnej príležitostnej aj tradičnú „chatársku“ z Holubyho chaty. „Na chatách v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Švédsku, Nórsku i ďalších krajinách majú pečiatky pre hostí pripravené. Ale na britských ostrovoch nezískate ani jednu. Tam to nie je tradícia,“ prezradil cestovateľ. Chválil ochotu švajčiarskych chatárov a uviedol, že vo svojich piatich albumoch má už vyše tisíc opečiatkovaných strán. Na každej strane je okrem údajov o dátume túry, nadmorskej výške i názvu chaty, popisu trasy, počasia aj pečiatka.