Článok pokračuje pod video reklamou
Trenčianska Turná. I tento rok sa lúka nad obcou v časti Patlíková premenila na nevšedné športovisko. Okrem slalomu a ťahania ťažkého bremena, tu kone súťažili aj o najkrajší záprah.
Na furmanské preteky, ako aj na prácu v lese sú podľa odborníka na kone Eduarda Morvaja najvhodnejšie plemená norik a belgik. Tie v porovnaní so športovými koňmi vraj svojim majiteľom zarábajú peniaze, pričom nie sú lacnou záležitosťou. „Pár takýchto koňov stojí 150 tisíc, pričom to závisí aj od ich vycvičenosti a vzhľadu,“ vysvetlil. Najlepšie sa predávajú kone vo farbe tmavý ryšiak, ktoré majú bielu hrivu a chvost, i keď pracovníci v lesoch majú podľa neho najradšej farbu hnedú. Tá je medzi furmanmi nazývaná gaštan, pričom kôň má čiernu hrivu, chvost a čierne spodky končatín. V lese sa veľmi dobre uplatňujú aj vraníci v čiernej farbe, konštitučne najslabšie sú vraj svetlí ryšiaci, ktorí sú aj najnáchylnejší na ochorenia.
Pre chladnokrvného koňa je podľa zverolekára najdôležitejšie, aby vedel ťahať, pretože dnes má svoje uplatnenie iba v lese. „Pred sto rokmi zabezpečovali celý prevoz, čo sa dnes deje kamiónmi. Dovážala sa pomocou nich soľ aj železná ruda,“ upresnil.
Na Slovensku sa ťažné kone chovajú od roku 1961, keď sa do žrebčína štátnych lesov v Dobšinej na Muráni doviezol prvý chladnokrvný plemenný kôň. Podľa Morvaja tieto kone vynikajú temperamentom a ľahkou živiteľnosťou a sú aj veľmi rozumné. „Ak koňa naučíte ťahať, tak bude ťahať sám,“ doplnil.
Potvrdil to aj jeden z najlepších slovenských furmanov Jozef Matejík z Chocholnej–Velčíc, ktorý v Turnej súťažil so žrebcami Bredom a Jantárom. Ku koňom sa dostal pod vedením otca vo svojich šestnástich rokoch a dodnes s nimi pracuje v lese. Vycvičenie koňa trvá vraj tri až štyri mesiace a najlepšie sa učí pri práci. Furmanský kôň reaguje na štyri povely. „Doľava je tí, doprava haťa, dopredu hio a dozadu curik,“ upresnil furman, podľa ktorého tieto povely stačia na ovládanie koňa. I keď niektorí používajú na súťažiach na svoje kone bič, Matejíkove kone počúvajú na slovo. „Nikdy ich nebijem, stačí ak bič vidia a majú rešpekt,“ doplnil.
