Pohoda okúzlila bývalého prezidenta atmosférou

Trenčín. Nedočkavým davom porozprával aj o tom, aké náročné je byť bývalým prezidentom. Beseda Štefana Hríba s Václavom Havlom patrila rozhodne medzi najnavštevovanejšie akcie festivalu. Tatrabanka aréna praskala vo švíkoch a tí, čo nemali to šťastie a nedostali sa dnu, sledovali vzácnu návštevu na veľkoplošnej obrazovke. Havel, ako častý návštevník koncertov a festivalov sa ihneď na začiatku rozhovoru netajil prekvapením. Pohoda ho vraj okúzlila nielen množstvom ľudí, stanov a atrakcií, ale aj rôznorodosťou žánrov. „Páči sa mi atmosféra pospolitosti a solidárnosti, potreby byť spolu. To ma fascinuje,“ uviedol.

Roky v politike boli darom osudu
Prvou z Hríbových zvedavých otázok na bývalého prezidenta bolo, ako si po devätnástich rokoch zvykol, že môže hovoriť a chodiť slobodne. Na to mu Havel vysvetlil, že na sprievod bol zvyknutý dlho predtým, než sa stal prezidentom, narážajúc tým na roky jeho sledovania, kvôli názorom smerovaným proti oficiálnemu režimu. „Medzi tými sprievodmi bol však rozdiel. Jedni boli moji priatelia a druhí nepriatelia,“ vysvetlil bývalý politik s úsmevom dodajúc, že si už navykol nebyť sám.

Ako jeden z mála ľudí bol prezidentom jedného štátu a následne prezidentom druhého štátu. Podľa vlastných slov bol taktiež jedným z mála ľudí, ktorí vyšli z divadla, ocitli sa na trinásť rokov v politike a opäť sa vrátili k divadlu. I keď pôsobil trinásť rokov na Pražskom hrade, stretával sa s prezidentmi a premiérmi, vraj ho to nezmenilo. Bola to však podľa neho zvláštna dvojzmyselná éra života. „Na jednej strane to bola veľká obeť a obtiaž a na druhej strane veľký dar osudu,“ upresnil. Najviac si však váži skutočnosť, že mohol byť pri svetodejných zmenách, ktoré sa počas jeho pôsobenia udiali.

Aj politici sú iba ľudia
V odľahčenej atmosfére a za burácajúceho potlesku priblížil zvedavým poslucháčom aj svet veľkej politiky, ktorá vraj ešte stále nesie v sebe niečo ľudské. „Učinil som skúsenosť, že z popredných štátnikov, ktorí nás navštívili, väčšina sa zaradovala, keď som po oficiálnej večeri navrhol, aby sme zašli do výčapu,“ zažartoval. Štátnici sú podľa Havla oveľa ľudskejší ako v televízii. Sú to podľa neho ľudia, čo majú všetko, čo každý z nás s darmi aj nedokonalosťami, a to sa premieta aj do politiky. „Mal som zvláštny sklon považovať ich za ľudí vybavených zvláštnou, možno utajenou schopnosťou. Hovoril som si, že to nie je iba tak, že je v takej vysokej funkcii. On síce hovorí hlúposti, ale za tým sa musí niečo skrývať,“ skonštatoval Havel, ktorý zabával publikum svojím svojským humorom ďalej, pričom nepohrdol ani občerstvením v podobe piva.

Bývalým prezidentom bude do smrti
I keď je päť rokov mimo politiky a užíva sa jednoduchšieho života bez toľkej zodpovednosti, je vraj sklamaný. „Naivne som sa domnieval, že keď skončím s funkciou, budem slobodný ako vták a nebude ma nikto pozorovať,“ tvrdí Havel, podľa ktorého je to teraz ešte horšie, pretože prezidentom je človek síce iba na päť rokov, ale bývalým prezidentom je do smrti. Aj tak však naďalej sleduje českú i slovenskú politiku a v jej správaní sa vidí dôsledky komunizmu. Divoké privatizácie, rýchle etablovanie elít, tvorba mafií, to všetko podľa neho súvisí s prevratnými zmenami. „Krajinám s dlhou demokratickou tradíciou sa to ťažko vysvetľuje,“ skonštatoval. Aj napriek všetkým nedostatkom súčasnej politiky je však optimistom. Zdá sa mu, že do verejného života vstupuje nová generácia ľudí. Ak by ani tá nepomohla, je možnosť, že v postkomunistických krajinách, kde pretečie pohár nedobrého, nájde verejnosť silu proti tomu vystúpiť.