Pod námestím sú zrejme základy budovy

TRENČÍN. Budova zaujímavého pôdorysu sa nachádzala vedľa trojičného stĺpa. Ako uvádza Janka Karlíková z Trenčianskeho múzea, objavili ju na prvom parcelačnom pláne mesta z druhej polovice 18. storočia. „Záleží však od hĺbky, do akej sa bude kopať,“ uvádza. Pod námestím vedie niekoľko podzemných chodieb a sú pravdepodobne prepojené. Dôkazy sú aj v literatúre Braneckého či Pozdišovského. „Jedna viedla od pivnice bývalého domu na Matúšovej ulici Mičátkovca oproti Katovho domu k domu na námestí. Tam vraj našli v pivnici klenby a pri kopaní sa do nich prepadol študent,“ hovorí Karlíková. Je možné, že ústila až pod Piaristický kostol do krypty. Druhú chodbu objavili pod barbakanom. Chodby v 60.-tych rokoch zdokumentovali a zatvorili.

V minulosti nebola na námestí žiadna zelená plocha, až v roku 1888 daroval poslanec Rakovský mestu sto stromov, časť z nich vysadili na okrajoch chodníkov. Boli to javory, ktoré sa rozrástli tak, že aj cez deň bolo v obchodoch šero, vyrúbali ich pri veľkej rekonštrukcii námestia v rokoch 1927 – 1928 a nasadili nové stromoradie. Vtedy aj nahradili staré dláždenie kameňmi, okruhliakmi z Váhu, nazývané mačacími hlavami novou dlažbou, kockami. Zaujímavým faktom je, že námestie bolo vyspádované smerom do stredu, k zbernej stoke, ktorá ústila do žumpy v miestach pred dnešným mestským úradom. V roku 1886 postihoo námestie veľký požiar, po ňom mesto rozhodlo o pridaní ďalšieho vstupu na námestie nielen hornou a dolnou bránou. Ten vznikol v mieste dnešnej pasáže Zlatá Fatima. Od 30.-tych rokov 20. storočia má námestie súčasný vzhľad. Karlíková dúfa, že architekti nájdu tú správnu mieru, aby zachovali jedinečný stredoveký ráz námestia, ale zároveň nekopírovali jeho historickú podobu podľa dobových fotografií. „Mali by to moderné aj minulé vzácne zosnúbiť.“

Pamiatkári podľa Sone Lackovej z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne už v roku 2004 určili podmienky rekonštrukcie námestia. „Pri úprave námestia je potrebné rešpektovať etapu z prelomu 19. a 20. storočia, z ktorého pochádza väčšina fasád budov. Dominantou námestia by mal zostať morový stĺp a zeleň situovať po obvode námestia a v strede, pódium pre kultúrne podujatia odporúčame demontovateľné.“

Premeny námestia sú zdokumentované vo väčšej miere od druhej polovice 19. storočia, na dobových maľbách, neskôr na fotografiách. Meniace sa historické etapy zanechali stopy i v názve námestia. Až do roku 1911 to bolo Hlavné námestie, od roku 1919 Masarykovo, za slovenského štátu zmenilo názov na Hlinkovo, po oslobodení v roku 1945 sa stalo Stalinovým námestím. Od roku 1962 je Mierovým námestím.