Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Na stretnutí rodákov kopanice nechýbali slzy

V sobotu 12. júla sa v kultúrnom dome v Hornej Súči stretli rodáci a potomkovia rodín, žijúcich na kopanici Krásny Dub, v osadách u Krovinov, Mikušov, Cverenkov a Macharov.

HORNÁ SÚČA. Prišlo ich niečo vyše sto. Nielen rodáci, ale už aj ich rodinní príslušníci, deti, vnuci. Vybrali sa aj na miesta, kde lopotili na kúskoch kamenistej pôdy ich prarodičia, prešli sa po niektorých roztrúsených usadlostiach kopanice. V chalupách hostí aj riadne privítali. Pohostili kalíškom slivovice, čerstvými koláčmi upečenými priamo v peci, či súčanskými oštiepkami. Mnohí sa už za tie desiatky rokov, čo sa nevideli, ani nespoznali. Nechýbali radostné objatia, úprimné stisky rúk, ale aj slzy radosti i nostalgie.

Skryť Vypnúť reklamu

Stretnutia sa konalo po prvý raz
Zorganizovali ho rodáčky Viera Mráziková, Milada Štefanková, Viktória Škundová, Angela Kučeráková, Júlia Čajová.

Myšlienka vŕtala v hlave Viktórie Škundovej asi dva roky, vo februári navrhla ostatným zorganizovať takéto stretnutie. Stretli sa viaceré a hneď začali plánovať. Ako hovorí Milada Štefanková, po ich stretnutí vo februári hneď zobrala kalendár a objednala sálu v kultúrnom dome.

„Ešte si pamätáme, kto v ktorej chalupe býval. Sadli sme si a spomínali. Narátali sme 124 mien a len 14 neprišlo,“ skonštatovala Milada Štefanková. Každá vedela o niekom, a keď sa po obci rozkríklo, akú akciu pripravujú, ľudia im sami nosili adresy a kontakty na príbuzných. Aj mali strach, či takáto novinka osloví ľudí, ale záujem bol veľký. „Robili by sme to, aj keby prišla sotva polovica,“ tvrdia organizátorky. „Poznali sme sa ako deti. Keď sme sa s niektorými teraz stretli, takmer sme sa nepoznali. A pritom my sme boli také veľké kamarátky. Stretnutie bolo úžasné,“ hovorí Štefanková.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako spomína Viktória Škundová, tým, že boli malá osada, ľudia sa tam mali radi. „Pamätám na zábavy, ktoré sa organizovali. Vždy prišlo plno ľudí, u Mikušov bola vybetónovaná plocha a tam sa tancovalo.“

Podľa účastníka stretnutia Alojza Mikušinca sa organizátorkám podarila veľká vec a za odvahu pripraviť ho im treba poďakovať a zablahoželať. K stretnutiu pripravili aj filmový dokument.

Mnohí opustili kopanicu a odišli žiť inde
Najstaršia účastníčka stretnutia, 82-ročná Katarína Juricová (Krovinová) tiež len viac hádala ako vedela, odkiaľ, z ktorej osady kto pochádza. „Na mnohých si pamätám, ale vtedy boli ešte deti a dnes sú už dospelí ľudia.“ Sama žila na kopanici do svojich 21 rokov, potom sa vydala a odišla. Jej rodná chalupa už spadla. „Nemal sa o ňu kto starať, všetci sme sa vybrali žiť inde,“ povedala Katarína. Mnohí opustili kopanicu a usadili sa inde. Nielen v obci, ale ich životná cesta viedla za prácou, kariérou, láskou do mnohých kútov Slovenska i zahraničia. Alojz Mikušinec odišiel, keď mal 14 rokov. Ako povedal, pomohla mu hudba, ktorá mu otvorila bránu do sveta. Vyštudoval právo, žil a pracoval v Prahe, Bratislave.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalší Mikušinec, Ján, ktorý v súčasnosti žije v Orlovej, napísal špeciálne k vzácnemu stretnutiu rodákov zbierku básní s názvom Návrat k domovu. Životom na kopaniciach, minulosťou a spomienkami sa nechal inšpirovať aj vo svojej ďalšej tvorbe, napríklad v zbierke cca 300 básní s názvom Rodisko. „Pri práci v bani som veľmi rád spomínal na život, udalosti a ľudí z Krásneho Dubu a knižka je o tom, čo mi tá kopanica dala,“ skonštatoval autor.

Za krásnym názvom je ťažký život obyvateľov
Podľa jednej z organizátoriek akcie Viktórie Škundovej sa skoro takmer všetci pýtali, či prídu aj títo dvaja, Ján a Alojz. Sú pre nich symbolmi, ako sa dalo aj z ťažkých podmienok vypracovať. Ako spomína, Jánovi rodičia, mama aj otec ho chodili vyprevádzať až do obce k autobusu, keď chodil do Trenčína do školy, cez lesy a prešľapávali cestu v zime zaviatu aj do pása snehom. „Je obdivuhodné, že z takejto lopoty a driny vyšli osobnosti, ktoré sa vo veľkom svete dokázali presadiť.“ Alojz Mikušinec pridáva, že chodili pešo nielen do Súče, ale až do Trenčína. „Autobus do mesta stál vtedy 7 korún a denný zárobok mojej sestry bol 3,50.“ I keď sa kopanica volá Krásny Dub, podľa povesti, keď si na koni cválajúca kráľovná zachytila vlasy na konároch duba a v úžase zvolala: „Dube, aký si krásny,“ všetci pamätníci čias minulých svorne tvrdia, že život tu bol ťažký a lopotný. „Deti museli od malička robiť na gazdovstve, ledva vychodili päť tried ľudových,“ opisuje Alojz Mikušinec. Kto mal pozemok, bol majetný. Niektorých aj prezývali „Boháč“. Ale akíže boli boháči na kopaniciach. Kolenačky klčovali hate, zrobení boli ako otroci, ich bohatstvo bolo relatívne,“ dodáva.

Spájajú ich spoločné spomienky
Pôda často na obživu mnohopočetných rodín nestačila, a tak chlapi odchádzali za prácou do lesov, ženy sa najímali na sezónne práce na majere, niekedy celé rodiny odchádzali aj za more. Podľa Jána Mikušinca je život na kopanici obrovská kultúrna hodnota, ktorá je na vymretie. Väčšina z účastníkov stretnutia z Krásneho Duba odsťahovala, ale v spomienkach sú stále pospolu. Ako sa vyjadril, vzťahy a väzby, ktoré tu vznikali medzi ľuďmi, pri ťažkej práci sú silné a aj ich terajšie stretnutie je ich citovou ozvenou.
Aj keď sa v druhej polovici minulého storočia zlepšil život, v 60-tych rokoch kopanice elektrifikovali, v 70-tych vybudovali cestu a začala premávať autobusová linka, domáci začali dochádzať za prácou do mesta, predsa len sa mladí radšej sťahovali do obce alebo okolitých miest.

Kopaničiarske usadlosti opäť ožívajú
Takto sa rozhodli aj Marián a Oľga Mikušovci. „Bývali sme v Dubnici 15 rokov, ale na panelák sme si nezvykli,“ hovorí Oľga, ktorá sama pochádza z kopanice zo Závrskej. Napokon sa rozhodli vrátiť a neľutujú. „Deti v Dubnici ani nechceli chodiť von,“ hovorí otec Tomáša, Mariána a Moniky. Nevyhnutným pre život je však auto, no aj tak dochádzanie za všetkým je stále náročné, najmä keď v zime zaveje cesty. Podľa Mariána na Krásnom Dube sú zatiaľ jediní, ale v poslednom čase začali aj ďalší mladí prerábať dedovizne a plánujú sa tu usadiť natrvalo.

Z usadlostí roztrúsených v lese je dnes osídlených trvale ešte 36 chalúp. Veľa ich však odkúpili chalupári. „Len som sa prekvapený díval, aká krásna chatová oblasť sa tam tvorí, povedal Alojz Mikušinec. „Pozemky, ktoré boli tak ťažko obrábané a doslova vyrvané lesu, dnes pokúpili iní, parkujú pri nich samé autá s cudzími značkami.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 839
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 32 834
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 853
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 183
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 152
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 578
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 912
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 633
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 588
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 599
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Mobilné odberové miesto.

Trenčianska župa spolu so svojimi organizáciami pomôže samosprávam so zabezpečením plošného testovania obyvateľstva na ochorenie COVID-19 tak, ako jej to ukladá Uznesenie vlády SR č. 30 zo 17. januára 2021.

8 h

V rukách polície skončili dvaja utečenci z Líbye, ktorí sa do Trenčína priviezli na nápravách kamióna prichádzajúceho z Turecka.

10 h
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Dištančné vzdelávanie bude pokračovať až dovtedy, kým sa nezmení epidemiologická situácia.

11 h
Trenčiansky samosprávny kraj.

V roku 2019 sa TSK podarilo znížiť celkový dlh o 3,6 percentného bodu.

11 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

16 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

15 h

Muža našli už bez známok života.

21 h

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

20. jan

Už ste čítali?