Článok pokračuje pod video reklamou
Trenčín. Peter Kováč, Juraj Oravec a Beáta Macejková sú zohratý záchranársky tím záchrannej zdravotnej služby z posádky Stará Turá. Svoje schopnosti po prvýkrát preverili v minulom ročníku záchranárskej súťaže Rozkoš RESCUE v Náchode, kde s prehľadom zvíťazili a prvenstvo obhájili aj v tomto ročníku. Za svoj najväčší úspech v súťažiach záchranných služieb však považujú druhé miesto v 12. ročníku medzinárodnej súťaže Rallye Rejvíz 2008 v Jeseníkoch, kde v národnej súťaži nechali za sebou 24 tímov z celej ČR a SR.
Päťdesiat zranených preverilo záchranárov
Úlohou súťaží je podľa záchranárky Beáty Macejkovej preveriť aktuálne schopnosti záchranných tímov v súvislosti s požiadavkami praxe a ovládaním postupov pre neodkladnú starostlivosť vrátane noviniek. Záchranári sa v súťažiach pripravujú aj na situácie, s ktorými sa v praxi nestretávajú často. „Bežne máme výjazdy k srdcovým, mozgovým príhodám, úrazom, autonehodám a iným náhlym stavom, pri ktorých postupujeme podľa štandardných postupov pre záchranárov“ tvrdí záchranárka. „Účasť na súťaži je pre náš odborný rast veľkým prínosom a je výbornou školou pre každého záchranára. V súťažných úlohách pre nich pripravia situácie náročné na orientáciu, komunikáciu s postihnutým, schopnosť získať maximum informácií, ktoré sú v teréne pri vzniku náhleho stavu veľmi dôležité pre určenie pracovnej diagnózy, zahájenie liečby a organizáciu záchrany hlavne pri väčšom množstve postihnutých osôb“. Takýmto prekvapením bola situácia nočnej zrážky vlaku s osobným autom, pri ktorej bolo zranených päťdesiat ľudí. Súťažná úloha bola spoločná pre niekoľko súťažných tímov a vyžadovala dôkladnú organizáciu zásahu a súčinnosť všetkých záchranárov.
Vďaka rojnici našli v lese štyroch ranených
Pod prísnym dohľadom rozhodcov sa záchranár Peter Kováč ujal úlohy veliteľa zdravotníckych tímov a organizoval ich činnosť. „Táto úloha bola precízne pripravená a jej atmosféra zodpovedala skutočnému hromadnému nešťastiu,“ spomína Macejková, ktorá riadila delenie postihnutých podľa závažnosti poranenia. Celá úloha začínala v lese okolo jedenástej v noci asi dva kilometre od miesta havárie, ktoré záchranári presne nepoznali. „Ľudia, ktorí prežijú takúto situáciu, sú vystavení extrémnej psychickej záťaži. Môžu reagovať aj útekom z miesta nehody, na ktorý si neskôr ani nespomínajú. Po ceste k miestu havárie sme preto vytvorili rojnicu na vyhľadávanie práve takýchto účastníkov nešťastia. Vďaka tomu sme v lese našli štyroch ľahko ranených “ upresnila. Úloha bola náročná na fyzický výkon záchranárov, pretože priestor vo vlaku bol úzky, nedali sa použiť nosidlá a dosky na vyprosťovanie ranených. „Z tmy sa ozýval krik a nárek,“ spomína záchranárka. Figurantmi v pozíciách zranených boli zväčša lekári a záchranári, ktorí vytvárali autentickú atmosféru a dali záchranárom riadne zabrať.
Hromadné nešťastia sú výnimočné situácie
Sú špecifické práve väčším počtom postihnutých a nedostatkom záchranárov, ktorí prichádzajú v prvých minútach. Ich rýchly zásah, špeciálne triedenie zranených, ich ošetrovanie a odsun do nemocníc musí umožniť prežiť čo najväčšiemu počtu zranených ľudí. Najnáročnejšia súťažná disciplína trvala do tretej hodiny rannej a preverila najmä schopnosť spolupráce súťažiacich. Staroturianskí záchranári ju hodnotili ako najlepšiu, akú kedy v súťaži riešili. „S takými situáciami sa totiž mnohí záchranári nestretnú ani počas dvadsaťročnej praxe,“ doplnili.
Súťažili cez deň aj v noci
Medzinárodnej súťaže v Jeseníkoch sa tento rok zúčastnili okrem Čechov a Slovákov aj zahraničné posádky. Súťažili tímy z Rakúska, Slovinska, Maďarska, Turecka, Lotyšska, Japonska a ďalších štátov. Popri víťazoch z pražskej záchranky však boli slovenské tímy veľkými favoritmi a umiestnili sa na popredných miestach. Súťaž prebiehala v dvoch nočných a troch denných etapách, pričom vždy jeden z členov tímu súťažil v kategórii o „Zlaté sluchátko“ ako operátor operačného strediska. Na túto úlohu sa podujal Juraj Oravec, ktorý skončil v celkovom hodnotení operátorov na štvrtom mieste.
Detský pacient nie je zmenšený dospelý
Každá disciplína začínala výzvou z operačného strediska. Obsahovala údaje, ktoré hlásil človek volajúci na tiesňovú linku. Situácie, v ktorých je ohrozený život dieťaťa považujú záchranári za náročnejšie.
„Detský pacient vzbudzuje u každého záchranára rešpekt. Deti sú našimi menej častými pacientmi,“ vysvetlila. „ Dieťa nie je zmenšený dospelý a vyžaduje preto špecifický prístup. Treba poznať osobitosti detského organizmu a prispôsobiť sa mu v komunikácii, zodpovedajúcej jeho veku a situácii,“ pokračovala. I keď záchranári dúfali, že detských figurantov v nočných disciplínach nestretnú, museli riešiť prípad hluchého znásilneného dievčatka odmietajúceho komunikovať a prípad chlapca s rozsiahlou popáleninou povrchu tela a dýchacích ciest po výbuchu plynu.
Prvé minúty sú najdôležitejšie
Podľa záchranárov je pri záchrane ľudského života okrem profesionálneho zásahu záchrannej služby dôležitý postoj laikov, ich ochota a schopnosť poskytnúť laickú prvú pomoc.
„Laici stoja pri pacientovi v prvých minútach najčastejšie. To sú tie najdôležitejšie minúty, v ktorých sa dá pre záchranu života urobiť najviac.“ tvrdia. Ich pomoc je nenahraditeľným ohnivkom v záchrannej reťazi. Preto pre širokú verejnosť pripravili akciu Spevnime spolu záchrannú reťaz, ktorá sa uskutoční v pondelok 23.júna od 9. do 14. h na Mierovom námestí v Trenčíne. „Chceme ľudí v prvej pomoci vzdelávať a vážime si ich pomoc,“ dodávajú záchranári.
