Zvláštny tím je zvláštny už len skutočnosťou, že vznikol. Poznám z vlastnej skúsenosti. Ak nejaká štátna inštitúcia spácha hlúposť najhrubšieho zrna a vy sa náhodou v občianskej drzosti začnete sťažovať, vec má nasledovný scenár. Napadnutá inštitúcia postúpi sťažnosť na nadriadenú inštitúciu (pokiaľ možno v Bratislave). Tá postúpi sťažnosť na pôvodnú, napadnutú inštitúciu v okresnom meste na „došetrenie“. Ergo kladivko, je potrebné opätovne skontrolovať sám seba. Výsledok je nad slnko jasný – žiadne pochybenia sa nenašli. Veď kto by už sám na sebe našiel chybu? Na všetky zmieňované problémy existuje všemocné riešenie. Nazýva sa „zvláštne tímy“. Väčšinou ich menuje vláda alebo parlament. Keď už lajná smrdia spôsobom prestrašným a podpazuchovými deodorantmi presýtenými jedincami, nastúpia „tímy“. Delia sa v zásade na dve skupiny. Prvou je „zvláštny tím“. Druhou ešte „zhovadilejšou“ skupinou je „krízový štáb“. Krízový štáb má svoje špecifikum. Zásadne rieši krízy, ktoré sám spôsobil. V krízovom štábe sa nachádzajú ľudia v nasledujúcom zložení: všetci, ktorí to apriori pohnojili a jeden nezávislý občan, ktorý absolútne ničomu nerozumie a mohla by tam zaňho sedieť opica s banánom. Toho zvyčajne opijú ako prvého aby náhodou „nepindal“. Dôležité je, aby podpísal zápisnicu. Členovia krízového štábu vykonávajú svoju prácu „akože“ mimo pracovnej doby, aby dostali príplatky. V skutočnosti je to úplne jedno. Lebo ak mimo pracovnej doby nerobíte nič, tak je každá korunka dobrá. Výsledkom práce zvláštneho tímu je záverečná správa. Na základe záverečnej správy sa neudeje absolútne nič, resp. udeje sa „trt“. Ale je veľmi dôležitá, lebo inak by Fero nemohol podpísať mimoriadne odmeny. Po vyplatení mimoriadnych odmien sa všetci pôvodní vinníci rozídu k rodinným krbom a problém pomaly sám vyhasne. Ak budete vedieť o nejakom voľnom „fleku“ v zvláštnom tíme alebo krízovom štábe, dajte mi, prosím, vedieť do redakcie. Majú tam moje telefónne číslo. Desať percent vás neminie.