Trenčín. Ďalšie plánujú investori z Green Energy Slovensko vybudovať aj v lokalite Ostrého a Vesného vrchu.
Veterné vrtule nepatria do nášho kraja
Ako upozorňuje Martin Kolárik, aktivista občianskeho združenia Krajina bez vrtúľ, veterné parky nepatria do takej krajiny akou je Myjavská pahorkatina. Poukazuje na špecifický kopaničiarsky ráz krajiny a výškové parametre pohoria. „Ide o kopčeky vysoké 500 až 800 metrov a postaviť tu 150- až 180-metrové priemyselné stavby je zločinom. Výrazným spôsobom sa znehodnotí atraktivita územia.“ Dodáva, že veterné turbíny nie je problém len chalupárov, pretože on sám je domáci obyvateľ z Hornej Polianky. Vo Vrbovciach sú však veterným parkom ohrození práve obyvatelia kopaničiarskych usadlostí. „Domáci bývajú dolu, tam hluk nie je počuť.“ Na argument starostu, že obec získa milión korún, uvádza: „To, čo sa vrtuľami zničí, je nezaplatiteľné – krajina s obrovským turistickým potenciálom a kopaničiarske územie Myjavska.“
Župa chce túto oblasť uchrániť pre rekreácie
Podľa hovorkyne Trenčianskeho samosprávneho kraja s využitím veternej energie sa na území kraja nepočíta.
„Uvedené územie je určené na rekreáciu a oddych a Biele Karpaty sú dokonca chránenou oblasťou,“ doplnila. Podľa nej prípadná výstavba veterného parku je podmienená viacerými súhlasnými stanoviskami, aj samotnej župy, posúdením vplyvov na životné prostredie. „Zámer výstavby treba dôkladne preskúmať a posudzovanie trvá pomerne dlho. A jeho výstavba musí byť v súlade s územným plánom obce.
Máme zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov
Veterná energia patrí spolu s energiou solárnou, geotermálnou a biomasou k obnoviteľným zdrojom. Slovensko sa zaviazalo k zvyšovaniu podielu ekologickej energie na celkovej spotrebe Európskej únie a do roku 2020 by malo dosiahnuť dvadsaťpercentný podiel. Podľa Združenia pre veternú energiu Slovensko, ktoré združuje súkromné spoločnosti aktívne na slovenskom trhu s veternou energiou, v Európskej únii až osemdesiat percent v tej oblasti sa dosiahne pomocou veterných energií. „Využitie potenciálu veternej energie zaznamenáva v posledných rokov prudký rozvoj. Rok 2007 bol rekordný v nainštalovaných kapacitách veterných turbín - v Európe to predstavovalo zvýšenie o 18 percent na 56 a pol tisíca megawattov. Predstavuje to necelé štyri percentá potrieb EU, kým v roku roku 2000 produkcia veterných elektrárni pokrývala potreby EU len na 0,9 percenta. Prudký rozvoj odvetvia zažívajú aj Spojené štáty americké, Kanada či Čína,“ uvádza sa na stránke spoločnosti. V slovenských podmienkach, by sa mohlo vo veterných parkoch vyrábať približne päť až sedem percent elektrickej energie Slovenska. Na Slovensku je v činnosti deväť turbín v troch terajších veterných parkoch, pripojených na elektrickú sieť – v lokalite Cerová (Záhorie) je 2,6 MW, Skalité (Kysuce) 2,0 MW, Ostrý vrch (Myjava) 0,5 MW.
Veterné energie sú menej škodlivé ako iné
Organizácia Greenpeace nie je v zásade proti rozumnej výstavbe veterných parkov. Pri dodržaní prísnych environmentálnych kritérií môžu znamenať prínos tak pre energetiku krajiny, ako aj pre rozvoj regiónov a miestne komunity. Podľa hovorcu Juraja Rizmana je výhodou, že veterné elektrárne neprodukujú žiadne odpady a neznečisťujú ovzdušie.
„Aj keď aj v tomto prípade nie je výroba energie úplne bez dôsledkov na okolité životné prostredie. V porovnaní s klasickými elektrárňami je veterné elektrárne možné budovať relatívne jednoducho, lacno a v pomerne krátkej dobe. Rovnako po odstránení turbíny nezostávajú v krajine trvalé poškodenia ako je to napríklad u jadrových alebo uhoľných elektrární.
