Pondelok, 23. november, 2020 | Meniny má KlementKrížovkyKrížovky

Držal lebky padlých v bitkách

TVÁR 38-ROČNÉHO ĽUBOŠA TUPÉHO takmer vždy sprevádza úsmev, hoci videl nejedno miesto, ktoré je presiaknuté ľudskou krvou, utrpením a nešťastím. Je totiž špičkovým zberateľom militárií, predmetov a vecí úzko súvisiacich s druhou svetovou vojnou.

(Zdroj: archív Ľ. T.)

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Získať pre svoje súkromné múzeum druhej svetovej vojny výnimočné exponáty v podobe vzácnych uniforiem, plynových masiek, prilieb, vojenských knižiek, odznakov a ďalších predmetov vyžaduje prečesávať bojiská, z ktorých aj po rokoch stále dýcha smrť. Chodí na miesta, ktoré sa stali míľnikmi druhej svetovej vojny, ruský Stalingrad, francúzska Normandia, belgické Ardeny, nemecké Porýnie, Taliansko či sever Afriky k nim jednoznačne patria.

Stalingradská bitva v ňom rezonuje najviac
Ľuboš prebrázdil vojnové zákopy celej Európy. Návšteva Stalingradu (dnešného Volgogradu), kde sa odohrala jedna z najväčších bitiek 2. svetovej vojny, v ňom však zanechala najhlbšie stopy. Na tomto území bolo v rokoch 1942 a 1943 zničených päť armád, celkom 32 divízií a tri brigády, zlikvidovaných 3500 tankov a 3000 lietadiel, zahynulo, bolo ranených či zajatých takmer štvrť milióna nepriateľských vojakov a vyše milióna Rusov. Pre zberateľov militárií je to takmer raj. „Stalingrad sa stal symbolom veľkého víťazstva nezlomných obrancov vlasti a v našich predstavách sa vynorí obraz víťaznej sovietskej armády a zároveň porazeného, zmrznutého, vyhladoveného nemeckého vojaka. Každému priaznivcovi vojenskej histórie a zberateľovi militárií behajú po vyslovení slova Stalingrad po chrbte zimomriavky,“ začína svoje rozprávanie zberateľ Ľuboš Tupý.

Skryť Vypnúť reklamu

V Moskve navštívil falšovateľskú dielňu
Na frontové miesta pri ruskej rieke Volge sa vybral s českým zberateľským kolegom Davidom. Dva dni strávili po medzipristátí v Moskve, v ktorej je veľmi čisto, ale i neskutočne draho, dvesto rubľov za pivo (približne dvesto korún) ho však nezaujalo tak, ako falšovateľská dielňa. „Nachádzala sa v centre starej Moskvy a bežný človek sa do nej iba tak ľahko nedostane. V tomto bývalom starom sklade počerní mladíci reštaurujú šperky, šijú uniformy a vyrábajú ďalšie falzifikáty. Pre istotu boli od civilného sveta oddelení dvanástimi mrežami,“ tvrdí Ľuboš. Nechýbali tu však ani skutočné originály. „Päťsto kusov sumiek ku G43, ale aj množstvo vriec s nemeckými kabátmi. Tie už stačili obžrať mole,“ spomína. V Moskve ho upútalo aj nové múzeum Veľkej vlasteneckej vojny s množstvom vojnovej, prevažne ruskej techniky. A potom už nasledovala dvadsaťhodinová cesta vlakom do Stalingradu. Absolvovali ju v ruskom „superrýchliku“ s priemernou päťdesiatkilometrovou rýchlosťou.

Skryť Vypnúť reklamu

Kovový meč na najväčšom pamätníku sveta váži 14 ton
„Výprava na stalingradské bojisko by bez znalca miestnych pomerov nemala zmysel,“ priznáva zberateľ. Spoznali ruského zberateľa Romana a pochopili, že Stalingrad nie je Moskva. Všetko vyschnuté, napriek mrakom neskutočne dusno, všade odpadky a nečistoty. Úplne iný svet s nespočetným množstvom dôležito sa tváriacich policajtov. V meste zostalo iba pár pôvodných domov. Počas vojny takmer všetky drevené zhoreli a murované boli bojom zničené,“ to boli prvé pocity po príchode na miesto legendárnej bitvy. Navštívili aj najznámejší pamätník, sochu Mať Rodina na Mamajevovom návrší, ktorá je vysoká 85 metrov, váži 8-tisíc ton, len samotný kovový meč váži 14 ton. V hroboch pod touto najväčšou sochou na svete je pochovaný aj najznámejší ruský odstreľovač, hrdina Vasilij Zajcev. Američania o ňom nakrútili film Nepriateľ pred bránami. Pod sochou je Stalinova reštaurácia s dobovými plagátmi, obsluhujú čašníčky v ruských uniformách.

Skryť Vypnúť reklamu

Naši zberatelia by jasali, pre ruských je to odpad
Hneď prvé stretnutie s bojiskom Ľubošovi vyrazilo dych. V Gumraku, kde bolo posledné letisko, cez ktoré sa zásobovala 6. armáda generála Paulusa, našli nedávno vykopané nemecké bunkre. „Niektoré jamy boli hlboké 2-3 metre a naokolo zanechaný odpad, pri ktorom by zajasalo srdce každého slovenského zberateľa. Náboje, ponožky, časti uniforiem, gombíky i osobné veci, obuv a výstroj vojakov, všetko v neuveriteľne zachovalom stave.
„Na kovových veciach sa nachádzala ešte farba,“ s nadšením hovorí. Množstvo plnej nevybuchnutej munície vôkol nikoho netrápilo. „Rusi si so zahrabávaním vykopaných jám starosti nerobia. Museli sme stále dávať pozor, aby sme nevleteli do niektorej z čerstvých dier vykopaných hľadačmi priamo na bojisku. Preto sú ich najväčšími nepriateľmi poľnohospodári. Tým dokonca zmizol v jame už aj celý traktor. Boja sa viac agronómov ako policajtov.“

Lebky nemeckých vojakov v rukách zberateľa
Stretnutie s telesnými pozostatkami troch nemeckých vojakov bolo pre Ľuboša najväčším šokom. „Ich lebky boli pohromade, ale kosti ležali všade naokolo. Musí to byť strašný pocit, keď ani ich najbližší nevedia, kde vlastne skončili svoju životnú púť. Pritom určite aj títo traja vojaci chceli žiť,“ smutne dodáva. Ruský priateľ Roman predpokladá, že zrejme zamrzli alebo zomreli hladom. Takéto nálezy sú na stalingradských bojiskách bežné a miestnych neprekvapujú.
„Nález pozostatkov a kostier nahlásia Nemeckému spolku pre starostlivosť o hroby vojakov. Tí si ich potom prídu aj zobrať. To niekedy trvá až dva - tri mesiace. Pozostatkov mŕtvych vojakov je tu stále veľmi veľa a traja zamestnanci tejto inštitúcie ich nestačia ani zbierať,“ vysvetľuje Ľuboš. Ruskí zberači si zoberú iba predajné veci a zvyšok tam nechávajú pohodený. Aj s identifikáciou pozostatkov bývajú problémy. Domorodí hľadači si identifikačný štítok nemeckého vojaka nechávajú pre seba alebo ho predávajú.

Rusi používajú bagre
Podľa slov Ľuboša Tupého je neuveriteľný aj spôsob a štýl ruských hľadačov. Tí na náleziská prídu s bagrom a ostávajú tu po nich jamy aj s hĺbkou až piatich metrov. „Ich vzťah k prírode je hrozný. Všetok odpad vyhadzovali na miesto, kde sa práve nachádzali. Keď som začal odpad uvedomelo zbierať a upratovať, tak iba nechápavo krútili hlavou. Úplne ich dorazilo, keď som im vysvetľoval, že si škodia sami sebe a likvidujú si vlastné životné prostredie.“ A tak si ďalej dával iba pozor, aby si niekde v obrovskej stepnej ploche nezlámal nohy. Auto, ktorým sa s kolegom pohybovali, už také šťastie nemalo. Zapadlo do jednej z jám.

V zemi leží ešte 125-tisíc vojakov
Ľuboš a David neobišli ani vojenský cintorín Rossoschka na ruskom území. V rokoch 1942-43 sa tu odohrávali urputné boje.
„Na jednej strane je pochovaných vyše 40 tisíc nemeckých vojakov, väčšinu identifikovali. Z päťtisíc Rusov však identifikovali iba päťdesiat. Podľa najnovších výskumov by sa na tomto území malo v zemi nachádzať ešte 125-tisíc zahynutých a nezvestných nemeckých vojakov,“ pripomína zberateľ militárií ukrutné čísla histórie. Podľa neho sú neskutočné aj ďalšie fakty. Vedľa cintorína je množstvo vojenského šrotu, ktorí by naši hľadači považovali za poklad vojenskej techniky. Tu o tieto veci neprejaví nikto záujem. Zem je tu neskutočne tvrdá a pri hľadaní nálezov sa každý narobí ako otrok. Teplota okolo obeda v týchto končinách dosahuje 40 stupňov Celzia.

Poľnohospodárske družstvo má bránu z hlavní kanónov
Stalingradské územie je typické aj množstvom neobvyklých kuriozít. Medzi vojnovým letiskom Pitomnik a Stalingradom (sú vzdialené asi 50 kilometrov) sa nachádza bývalé poľnohospodárske družstvo s kurióznou bránou. „Vytvorili ju z hlavní ruských protitankových kanónov. Bolo to pre nich asi najdostupnejšie železo,“ tvrdí Ľuboš. Vojnový šrot, pri ktorom by sa rozbúšilo srdce každého priaznivca vojnovej histórie, ležal aj v priestoroch dvora družstva. Munícia, výstroj, debny, ale aj kanistre, plynové masky a dokonca aj vrtuľa z ruského lietadla.
Horúce a suché pomery tamojšej prírody pocítil Ľuboš na vlastnej koži. „Až po príjazde z blízkych bojísk do Stalingradu sme zbadali, že nás pokrýva asi jeden centimeter vysoká vrstva prachu. Vrátane spodného prádla bolo naše oblečenie absolútne nepoužiteľné. Zvyšok dňa sme venovali osobnej hygiene a plneniu žalúdka exkluzívnymi špecialitami domácej,“ spomína.

Colníkom tvrdil, že preváža náhradné súčiastky
Nasledovala cesta domov. Šesť kontrol na Šeremetevskom letisku v Moskve, štyrikrát presvecovania batožiny. „Časť kovových vykopávok som deklaroval ako náhradné dielce na auto a colníčka mi uverila,“ smeje sa vojnový znalec. Najlepšie nájdené veci musel aj tak zanechať v Rusku. Na možné veľké problémy na colnici ho upozorňoval aj ruský kolega Roman. A tak ostali aspoň neuveriteľné spomienky. „Rusko je a bude fascinujúce. Tam bola vojna, ktorá sa nedá porovnať s tou na západe. Tam sa vlastne rozhodla celá história. Vo vojnovej zemi ležia neskutočné poklady. Sú tam všade, je ich veľa a budú tam ešte dlho. Rusko je nepredstaviteľne veľké. Sklamaním pre zberateľa je iba skutočnosť, že cez nepriedušné ruské hranice si svoje skvelé nálezy nemôže zobrať domov,“ končí pútavé rozprávanie Ľuboš Tupý.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšperkujte Vianoce - tipy na vianočné darčeky
  2. Vianočnú edíciu kávy Starbucks tento rok kúpite už aj v obchode
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Neberieme štúdium športovo, ale športujeme
  5. Investície s fixným ročným výnosom 5,5 % - 8 %
  6. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  7. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME
  8. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  9. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe
  10. Mercedes-Benz EQV je elektrické riešenie všestranného vozidla
  1. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  2. Get our subscription and support the Online Charity Auction
  3. Ako overiť či máte aktívny druhý pilier?
  4. Kurzarbeit – then, now and tomorrow
  5. Fanshop HC Košice prichádza s novinkami
  6. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  7. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe
  8. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  9. Vianočnú edíciu kávy Starbucks tento rok kúpite už aj v obchode
  10. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 29 637
  2. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 10 354
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 320
  4. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 9 671
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 9 429
  6. Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom 9 259
  7. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 9 183
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 913
  9. Ako nahradiť fosílne palivá geotermálnou energiou? 8 759
  10. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci 8 448
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Rozpočet TSK na budúci rok počíta s nižšími daňovými príjmami

Trenčiansky samosprávny kraj bude v budúcom roku hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom vo výške takmer 230 miliónov eur.

Ilustračné foto

Poslanci TSK schválili rozpočet, kraj chce investovať 76 miliónov eur

Viac ako 76 miliónov eur plánuje v budúcom roku investovať TSK do zvýšenia kvality ciest, škôl, nemocníc i zariadení sociálnych služieb.

Ilustračná fotografia.

Knihy píše za múrmi kláštora

„Mnísi radi hrajú videohry alebo bicyklujú,“ hovorí Rychtarech.

Richard Rychtarech

Vodiči nezaparkujú ani s preukazom ŤZP

Sťažujú sa na nedostatok parkovacích miest.

V meste je údajne málo parkovacích miest pre držiteľov preukazu ŤZP.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia vyšetruje masívne podozrenia z tunelovania Agrokomplexu

Rezort hovorí o závažných zisteniach v štátnom podniku. V minulosti ho riadili nominanti SNS.

Rušeň tlačil auto desiatky metrov

Matka s dvoma synmi skončili po zrážke v nemocnici.

Z nádrže Ružiná vyťahujú obrovské ryby, záchranný odlov prebieha v sparťanských podmienkach

Pre ryby sú pripravené aj nákladné autá so špeciálnymi bedňami, v ktorých je k dispozícii tekutý kyslík.

Časť nákladov na testovanie mestu Nitra neuznali

Radnica zabezpečila na každé z odberných miest až troch administratívnych pracovníkov. Štát jej preplatí dvoch.

Už ste čítali?