Plínius rozlišoval dva druhy skorocelov. Obidva odporúčal proti kašľu, na rany a proti zimnici. Podľa učenia o signatúre sa niektoré druhy pre tvar listov kedysi používali proti boleniu nôh - dávali sa aj do topánok. Skorocel väčší (ľudovo babka) bol najobľúbenejšou liečivou rastlinou horehronských drevorubačov. Rezali ho nielen na jedenie, ale aj na obkladanie rán utŕžených pri rúbaní dreva. Ľudové liečiteľstvo si skorocel dodnes vysoko cení.
Zber: Kvitne od polovice mája až do polovice októbra. Pre farmaceutické účely sa zbiera predovšetkým list, zriedkavo aj semeno. List sa zbiera od mája do augusta (september), najlepšie okolo 14. hodiny. Pri zbere ho možno v čistých porastoch kosiť kosákom. Na zarastených stanovištiach je výkonnejší zber ručným odtrhávaním. Na urýchlenie zberu možno trhať súčasne aj kvetné časti, ale pred ukladaním do košov ich treba oddeľovať (neskôr sa odstraňujú veľmi ťažko). Materiál sa ľahko zaparí, možno ho presušiť na slnku, dosúša sa v tenkých vrstvách v tieni a za dobrého vetrania. Droga je drobivá.
Obsahové látky: List skorocelu obsahuje glykozidy, flavonoidy, enzýmy, sliz, pektínové látky, triesloviny, saponín s hemolyzujúcou a antimikrobiálnou aktivitou, horčiny, kyselinu askorbovú. Z minerálnych látok sa tu nachádza najmä kyselina kremičitá, soli vápnika a draslíka. Semená obsahujú membránový sliz, aukubín a triesloviny.
Účinnosť a použitie: Zmäkčujúci sliz pôsobí ochranne na zapálené sliznice hltana a ústnej dutiny, čo sa využíva pri liečbe zápalov hrdla. Saponíny zlepšujú vykašliavanie a vzhľadom na miernejší účinok je vhodné podávanie listov skorocelu deťom. Spolu s ochranným vplyvom slizu, ktorý tlmí dráždenie na kašeľ, účinne pôsobí prostredníctvom reflexných zón najmä pri suchých zápaloch horných dýchacích ciest spojených s neproduktívnym kašľom. Pôsobí povzbudivo na tvorbu žalúdočnej šťavy. Ochranné slizovité látky spolu s pektínmi ochranne pôsobia aj na sliznicu žalúdka. Preto sa odporúča aj pri liečbe žalúdočných vredov, najmä ak je súčasne zhoršené trávenie. V črevnom trakte sa využívajú antibakteriálne účinky, ktoré podmieňujú podávanie pri zápalových črevných chorobách a pri nevhodnej črevnej flóre spojenej s črevnými ťažkosťami. Od klasického staroveku sa traduje prikladanie rastliny na zapálené sliznice, nehojace sa kožné defekty a rany. Pritom účinne spolupôsobia protibakteriálne látky a ochranný sliz. Terapeuticky sa tento efekt využíva pri dráždivých zápaloch sliznice konečníka a infikovaných hemoroidoch. Na nehojace sa rany sa aplikujú obklady alebo kúpele. Na urýchlené vyliečenie nekomplikovaných zápalov očných spojiviek prostredníctvom očných kúpeľov sa používa prefiltrovaný odvar. Semeno skorocelu znižuje hladinu krvného cukru, lieči žalúdok a pečeň, mierne stimuluje krvotvorbu a účinne upravuje peristaltiku hrubého čreva pri zápche.
Recept pre vás: Veľmi dobrým prostriedkom je skorocelový sirup, ktorý sa pripravuje podľa mnohých receptúr. 1 kg umytých listov skorocelu kopijovitého sa pomelie v mlynčeku na mäso, pridá sa 1 l vody, 1 kg cukru a 0,5 kg medu. Všetko sa na veľmi miernom ohni 10 minút varí, až pokiaľ šťava zhustne, prefiltruje sa cez viackrát skladanú gázu a za tepla sa plní do zohriatych fliaš. Skladujeme na chladnom mieste. Používa sa predovšetkým pri kašli, na čistenie krvi, na slabé pľúca, pri nachladnutí, pri hnačkách a na slabý žalúdok. Obyčajne sa užíva 1 polievková lyžica viackrát denne.
PRIPRAVUJE ANTON BLAHUŠ,
PREDSEDA združenia veronica -
klubu ZBERATEĽOV A PESTOVATEĽOV
LIEČIVÝCH RASTLÍN