Dubnica nad Váhom. V nedeľu 8. júna sa davy nedočkavých Dubničanov mohli po takmer štyridsiatich rokoch, keď bol kaštieľ pre verejnosť uzatvorený, poprechádzať po jeho nádvorí. Podľa riaditeľky múzea Márie Milanovič je kaštieľ jeden z najväčších na Slovensku a má sto miestností.
Sprístupnili tri miestnosti
Po rekonštrukcii, ktorá stála 60 miliónov, sa návštevníci dostali do troch miestností v A krídle. „Tieto miestnosti sa dajú sprístupniť,“ tvrdí. Ostatné časti boli z bezpečnostných dôvodov uzatvorené. Počas šiestich hodín trojicu za sebou nasledujúcich miestností vyzdobili autentickými predmetmi, ktoré sa zachovali z kaštieľa a kostola. Nachádzali sa tu ornáty a sakrálne predmety z kaplnky v kaštieli aj kópie obrazov rodu Ilešháziovcov, ktorým kaštieľ patril. Raritou bola nádoba pochádzajúca z roku 4000 pred naším letopočtom. Tá podľa Milanovič dokladuje, že už vtedy bola v Dubnici kultúra, ktorá sa rozvíjala. Pôvodne na území dnešného štvorhranného nepravouholníka stával vraj hrad alebo hradisko zo 14. až 15. storočia, ktorého základy tu našli pri stavbe kaštieľa.
„Bola tu šesťstokusová knižnica Ilešháziovcov, ktorí ju zhromažďovali od 16. storočia až po obdobie vlády Štefana II., ktorý ju daroval do knižnice v Budapešti,“ prezradila riaditeľka. Na mieste súčasnej cirkevnej školy bola voľakedy najväčšia oranžéria v strednej Európe. Z nej dovážali citrusové ovocie na cisársky dvor.
Z otvorenia pamiatky boli Dubničania nadšení
Možnosť po rokoch sa pozrieť za bránu kaštieľa využila aj Eva Odrusová. „Bola som zvedavá, ako to tu vyzerá,“ tvrdí Dubničanka, ktorá si nádvorie pamätala ako dieťa. „Bol tam prekrásny koč, ktorý sme vždy obdivovali,“ spomína. Podľa nej je škoda, že sa z kaštieľa všetko stratilo. „Dali sem stolárstvo a čistiareň a počas rokov to tu schátralo,“ dodala. Zvonka obdivovala budovu dlhé roky aj Lucia Košíková. „Dedko sem chodil zo školy na obedy,“ spomína na rozprávania svojho starého otca, ktorý sa na nádvorí vraj po obede vždy prechádzal.
Na kompletnú rekonštrukciu treba šesťsto miliónov
Mesto do stavby doposiaľ investovalo 60 miliónov, no i tak sú niektoré časti stále nebezpečné. „Opravené sú fasáda, schodištia, pivničné priestory a strecha,“ vysvetlila Milanovič. Časť peňazí šla aj na narušenú statiku. Podľa odhadu by oprava celého areálu stála šesťsto miliónov korún, no podľa viceprimátora Jaroslava Šlesara to môže byť aj viac.
Prvým krokom bude podľa neho statika budovy. „Časť kaštieľa je postavená na brehu bez základov na kameňoch, začali sa nám otvárať klenby,“ vysvetlil viceprimátor, podľa ktorého sa táto situácia mala riešiť už skôr. Len statický posudok bude stáť mesto sedemsto až osemstotisíc, pričom zabezpečenie samotnej statiky budov odhaduje Šlesar na 80 miliónov korún.
Z kaštieľa bude možno hotel
Dubnica uvažuje o možnosti čerpania peňazí z eurofondov, reálne vidí aj spoluprácu s podnikateľmi a kvôli jeho záchrane vyčleniť časť aj na komerčné účely. „Rokujeme s Francúzmi, ktorí tu chcú spraviť hotelovú časť aj ubytovanie pre dôchodcov z iných štátov,“ uviedol.
Zatiaľ sa však do krídla A presťahuje do konca budúceho roka dubnické múzeum. Sťahovanie bude stáť okolo desať miliónov. Aby sa kaštieľ dostal do povedomia obyvateľov, plánujú tu pripravovať výstavy, benefičné akcie, aukcie.
