Článok pokračuje pod video reklamou
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. „Náš región je orientovaný na strojárstvo a tým smerom treba pripravovať žiakov,“ zdôraznil Mesiarik. Podľa neho treba žiakov motivovať, aby neodchádzali do zahraničia, ale aby zostali pracovať na Slovensku. Pomôcť v tejto snahe by mohli aj samotní zamestnávatelia. Ich starostlivosť o zamestnanca by podľa Mesiarika nemala končiť za bránami fabriky. „Sústrediť by sa mali aj na rodinu a prevádzkovať napríklad predškolské zariadenia. Malo by sa vrátiť k dobrým zvykom, ktoré zavádzal ešte Baťa,“ žiada riaditeľ.
Deti treba motivovať už v škôlke
Kvôli motivácii žiakov vydal úrad katalóg perspektívnych povolaní, no problémom zostáva, že školy nemajú financie, aby ich učili. „Škola dostane tie iste peniaze na čašníka aj na sústružníka, pričom sporák stojí menej ako sústruh,“ vysvetlil. Podvyživenosť financovania škôl pociťuje aj riaditeľ Združenej strednej školy služieb a obchodu Ján Hargaš. Aby škola nevyrábala absolventov „na sklad“, potrebuje technológie, s ktorými sa stretávajú firmy. „Nedá sa pre každého pripraviť absolventa,“ vysvetlil riaditeľ, ktorý sa posťažoval napríklad na neaktuálnosť profesie stolára pre budúcich stredoškolákov. Spoluprácu s firmami podporuje aj riaditeľ trenčianskeho strojárenského učilišťa Ľubomír Chochlík. Keď sa na školu obrátili firmy s tým, že im chýba obsluha k ťažkej stavebnej technike, škola od septembra začne vyučovať nový odbor mechanik nastavovač. „Navštevujeme základné školy s najnovšími informáciami o škole, snažíme sa nalákať nových študentov,“ vysvetlil. Podľa riaditeľa je problémom, že rodičia nechcú, aby ich deti boli strojármi. „Už to nie sú zastaralé remeslá, kde ich deti budú celé od oleja,“ tvrdí Chochlík, podľa ktorého ide dnes o vysokomoderné stroje, ktoré potrebujú kvalifikovaných odborníkov.
Chýbajú predovšetkým robotnícke profesie
Podľa predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Pavla Sedláčka v minulosti každá učňovka mala za sebou nejakú veľkú firmu. Riešenie dnes vidí aj v zapojení firiem do vyučovacieho procesu. „Deti sa hlásia na hotelové, obchodné akadémie, gymnáziá. Určitú úlohu zohrala aj konverzia, veľa ľudí prišlo o prácu a rodičia akoby sa báli dať svoje deti na strojársku dráhu. Tento trend treba otočiť a spolupracovať už so žiakmi základných škôl,“ hovorí. Kraj ako zriaďovateľ stredných škôl chce sprísniť podmienky prijatia na stredné školy, „aby sa napríklad na gymnáziá nedostávali štvorkári.“ Ako uviedol, sú v kraji podniky, ktoré majú záujem o konkrétnu spoluprácu a chcú sa podieľať aj na výuke žiakov. Niektorí podnikatelia už dávajú žiakom štipendiá, čím si žiaka zaviažu, že po skončení školy nastúpi do firmy pracovať.
So sústruhom sa majú hrať deti už v škôlke
Mesiarik navrhuje, aby sa s prípravou na budúce povolanie začalo už v predškolskom veku. „Ak chceme sústružníkov, už malé dieťa v škôlke sa musí hrať s malým sústruhom.“ Problém výchovy mladých ľudí pre potrebné povolania by podľa riaditeľa potreboval koncepciu stredného školstva, no zatiaľ vraj hrozí rušenie troch škôl v Novom Meste a Myjave. Ak by ich zrušenie bolo reálne, Mesiarik plánuje vytvoriť občianske združenie, ktoré by školy prebralo s tým, že budú naďalej podporované štátom, no túto situáciu považuje za chorú. „Ak ideme dobre ekonomicky, aj sociálna oblasť by mala byť silná,“ uvažuje.
Lákadlom majú byť firmy
Podľa personálnej manažérky firmy vyrábajúcej komponenty do automobilov Zuzany Križanovej súkromný sektor v mnohých veciach supluje štát. „Najväčšie prostriedky vynakladáme na dovzdelávanie polotovarov z úradu práce alebo zo škôl,“ vysvetlila. Aby firma získala nových kvalifikovaných zamestnancov a súčasne ušetrila, rozhodla sa podľa Križanovej vstúpiť do osnov združenej školy. Do súčasných odborov školy plánujú implementovať predmety, ktoré ich firma potrebuje, pričom chcú v prvom rade pripraviť učiteľov. Keďže firmy by vraj mali byť prvým marketingovým ťahákom, tým, kto deťom vysvetlí, kde sa uplatnia, mali by sa firmy podľa Križanovej spojiť. Základným krokom je informovať o type priemyslu rodičov a brať deti na exkurzie do podnikov. „Väčšina štrnásť- a pätnásťročných detí sa nevie sama rozhodnúť, ako si bude zarábať na živobytie,“ dodala.
