Ak žiletkou alebo i nechtami jemne pozdĺžne prerežeme kvet, ľahko zistíme stavbu kvetného lôžka. Iba rumanček pravý má duté kvetné lôžko. Je to jedna z najstarších liečivých rastlín.
Pestovanie: Pestuje sa len zo semena. Rumanček potrebuje na vyklíčenie svetlo, preto sa nikdy nezapravuje do pôdy, musí zostať na povrchu. Seje sa do riadkov. Pri sejbe na malé plochy stačí použiť plechovku s otvormi na dne, priviazanú na palici. Vysieva sa v troch ročných obdobiach – jesenný, zimný a jarný výsev. Po vyklíčení zľahka okopeme a udržujeme v nezaburinenom stave.
Zber: Pre farmaceutické účely sa krátko po rozkvitnutí zbiera kvet so stopkou nie dlhšou ako 2 cm. Najlepší čas zberu je okolo 10 hodiny dopoludnia. Zbiera sa v máji, júni až októbri. Najbežnejší je ručný zber, ale možno použiť aj špeciálne hrebene alebo stroje. Materiál je nesmierne háklivý, veľmi ľahko sa zaparí a drobí. Pri zbere by sa vôbec nemal stláčať, môže sa navrstvovať maximálne do výšky 10 cm. So sušením sa musí začať do 2 hodín po zbere. Inak treba materiál presýpať, aby sa prevzdušnil. Počas sušenia v tieni na vetranom mieste by sa nemal obracať či premiešavať kvôli rozpadaniu úborov. Sušenie trvá asi 10 až 14 dní. Pri sušení umelým teplom nesmie teplota prekročiť 35 stupňov C. Musí si zachovať pôvodnú farbu a vôňu, nesmie zhnednúť.
Obsahové látky: Účinnosť rumančeka podmieňuje obsah silice, seskviterpén bisabolol, farnezén a spiroétery. Z ďalších obsahových látok sú tu flavonidy, cholín, sliz a horčiny. Rumanček je pokladaný za najlepšie preskúmanú drogu. Zatiaľ bolo zistených okolo 109 účinných látok a predpokladá sa, že tento počet nie je konečný.
Účinnosť a použitie: Protizápalové účinky rumančeka podmieňuje najmä chamazulén a bisabolol. Kombinácia antiflogistických a celkove protizápalových vlastností drogy sa využíva pri žalúdočných a črevných chorobách, zápalových ochoreniach ústnej dutiny a hltana, ako aj pri infikovaných poškodeniach slizníc a kože. Pôsobí hojivo aj po fyzikálnom poškodení – termickom či ionizačnom. Terapeuticky využíva pri popáleninách I. a II. stupňa. Droga rumančeka liečivo pôsobí aj na zápaly očných spojoviek a slizníc rodidiel. Okrem toho sa pre inhibičný vplyv azulénov na tvorbu endogénneho histamínu môže užívať ako pomocný liek pri vredovej chorobe žalúdka. Pridáva sa do čajovín pri bronchiálnej astme a pri alergických reakciách na koži; zvonka sa aplikuje na alergodermatózy, pri alergickej nádche v podobe nosového oleja. Droga sa podáva samostatne i v najrôznejších kombináciách čajových zmesí, ktoré sú možné bez obmedzenia, iba s výnimkou drog z celkom odlišným spôsobom prípravy, ako je napríklad dubová kôra alebo fazuľové struky. V týchto prípadoch používame spojovanie jednotlivých hotových čajov. Starším deťom je možné pri tráviacich ťažkostiach podať kombináciu s koreňom archangeliky, plodmi feniklu, plodmi rasce a listom mäty piepornej.
Toxicita: Keďže rastlina nemá prakticky žiadne vedľajšie škodlivé účinky, odporúča sa jej používanie najmä pre podávanie deťom a zoslabnutým starým pacientom. Veľké predávkovanie rumančekom má za následok nevoľnosť doprevádzanú vracaním. Isté nebezpečie hrozí pri možných alergických reakciách. Dlhodobé užívanie môže viesť k poruchám slizníc.
Recept pre vás: Pri zápale čriev sa 1 polievková lyžica, teda asi 12 kvetov, zaleje šálkou vriacej vody, na minút sa prikryje a precedí sa. Čaj sa pije zásadne pred jedlom, pretože pri užívaní po jedle môže zapríčiniť bolesti žalúdka. Pri zápaloch nechtového lôžka máčame prsty viackrát denne niekoľko minút v teplom odvare rumančeka, do ktorého pridáme niekoľko kvapiek tinktúry z kapucínky väčšej. Pri bolestiach uší sa používa nasledujúci zaujímavý recept, ktorý pochádza z Ukrajiny. Dve polievkové lyžice kvetu rumančeka sa ponoria do teplého stolného oleja (najlepšie olivového) a všetko sa nechá 24 hodín stáť. Niekoľkokrát denne potom namočíme tampón vaty a vložíme do bolestivého ucha, samozrejme vždy použijeme nový kúsok vaty. Na ošetrovanie hojacich a nehojacich sa rán môžeme úspešne použiť kombináciu rumančeka a repíka v pomere 1:1. Silnejším záparom po čiastočnom vychladnutí omývame rany.
PRIPRAVUJE ANTON BLAHUŠ,
PREDSEDA združenia veronica -
klubu ZBERATEĽOV A PESTOVATEĽOV
LIEČIVÝCH RASTLÍN
