Nové Mesto nad Váhom. „Vlastníkom budovy, ktorá chátra už desiatky rokov je Trenčiansky samosprávny kraj,“ hovorí riaditeľ SOU Stanislav Paučin, ktorý sa roky snaží o jej likvidáciu. Priestory vyhľadávajú deti ako miesto svojich hier. Občania poukazujú na obrovské riziko zranenia a tragédie.
Neupotrebiteľnosť dokladuje už niekoľko rokov
„Dlhodobo vykazujem tento majetok ako prebytočný, nikdy sa už nebude používať a jedinou záchranou pre školu i sídlisko je asanácia,“ zdôraznil riaditeľ. O budove rozhodovali poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja už v roku 2005. „Akceptovali môj názor o prebytočnosti tejto nehnuteľnosti. Asanácia objektu a ani iné riešenie nebolo dodnes realizované,“ sklamane dodáva riaditeľ. Podľa Petra Tomana z tlačového oddelenia TSK, boli už na likvidáciu tohto objektu vyčlenené prostriedky v návrhu rozpočtu. „Členovia majetkovej a finančnej komisie však tento návrh nepodporili a navrhli presunúť prostriedky na iné investičné priority kraja.“ Potvrdil to aj predseda komisie a primátor mesta Jozef Trstenský.
O pozemok sa zaujíma aj Mesto
„Investície sme prehodnotili,“ vysvetlil primátor, podľa ktorého budovu treba zbúrať. „Mesto malo záujem odkúpiť pozemky a na vlastné náklady budovu zbúrať,“ vysvetľuje primátor. Pozemok však nemá samostatný prístup, dá sa sem dostať cez školský areál, alebo vybudovať prístupovú cestu. „Na cestu by sme potrebovali odkúpiť cca 60 až 80 metrov od obyvateľov susedných bytoviek, ale tí odmietli. Obávajú sa, že im tam niečo postavíme,“ hovorí Trstenský. Ako uvádza, ide o širšie centrum, a tieto pozemky by mohli byť efektnejšie využité a nevylučuje novú výstavbu. „Dnes sa pozerajú na ruiny a potom by sa pozerali na novú budovu.“ Podľa neho by nové využitie lokality prinieslo aj rozšírenie parkovacích miest, aj pre obyvateľov sídliska.
Na asanáciu treba
tri milióny
Likvidácia tejto budovy sa zdá byť logická. Budova je odpojená od elektrickej energie a vykurovania už desiatky rokov. „Jej rekonštrukcia nemá význam, tvrdí riaditeľ, ktorý si dal spracovať odhad jej „zošrotovania“. „Vyšlo by nás to takmer na tri milióny korún, pričom len za uloženie sute by sme museli zaplatiť 700-tisíc korún. Obrovské financie si vyžaduje aj odstránenie murovaných a drevených konštrukcií a ich odvoz na niekoľko kilometrov vzdialenú skládku by stál takmer štvrť milióna korún. Máme iné predstavy o investíciách a naviac chátrajúca budova nepatrí ani do nášho vlastníctva,“ konštatuje riaditeľ. Podľa neho o rozobratie budovy majú záujem niektorí občania. Tí by z nej chceli využiť drevo, stavebný materiál i železné konštrukcie. „Takéto riešenie nie je právne možné. Musí sa postupovať podľa platných zásad hospodárenia a nakladania s majetkom TSK a ja nemôžem vydať súhlas k takýmto aktivitám,“ vysvetlil Paučin. Kovové súčasti budovy tak chodia ilegálne rozoberať sociálne slabší občania.
Čaká sa na tragédiu?
Ako hovorí riaditeľ, priestory lákajú aj deti. „Školník tu pravidelne vyháňa hrajúce sa deti. Tie dokonca zisťovali, či tu ešte žijú koníky.“ Podľa Tomana, kým však Trenčiansky samosprávny kraj nerozhodne, čo s budovou, za bezpečnosť ľudí v objekte, ktorý sa nachádza v ohradenom areáli školy, je zodpovedný správca majetku TSK, teda riaditeľ školy. „Obávam sa, aby pri strate ľudského života nebolo už neskoro. S tým sa však už musí vysporiadať vlastník,“ neskrýva obavy Paučin.
Budova rozpadnutú strechu, rozlamujúce sa nosné trámy s množstvom trčiacich dlhých hrdzavých klincov, všade je sklo, suť, porozbíjané okná, množstvo odpadu, matrace bezdomovcov, špina, hnilobný zápach. Z podlahy vyrastajúce desaťmetrové stromy.
Ľudia nad situáciou hromžia
„Je len otázkou času, keď sa tam niečo stane a padajúca strecha a trámy zmrzačia deti, ktoré sa cez plot dostanú poľahky dnu. Aj pohľad z okien bytov v okolitých činžiakoch na budovy je príšerný. Je to aj miesto, kde prespávajú bezdomovci,“ rozhorčovala sa jedna z obyvateliek sídliska. Pred troma rokmi tu dokonca založili požiar a zasahovať museli aj hasiči. „Z prostriedkov školy sme financovali odvoz odpadu. Sami však nemáme šancu tento problém vyriešiť. Ľudia sa stále pýtajú, ako chce škola tento stav riešiť ,“ hovorí Paučin. Okolie budovy sa nedá kosiť, v tráve zostávajú zvyšky kovového šrotu. Alergici majú potom z vysokých nepokosených tráv problémy. Školník skončil po kosení s prepichnutou a prerezanou nohou na chirurgii,“ prízvukuje Paučin a na záver dodáva. „Táto budova tu už dávno nemá čo hľadať.“