Slováci vnímajú plánované zavedie eura prevažne s obavami. Ako vyplýva z prieskumu Štatistického úradu SR (ŠÚ), ktorý uskutočnil začiatkom marca na výberovom súbore vyše tisícky respondentov, vyslovene s obavami sa na zavedenie eura díva 29 percent opýtaných, ďalších 43 percent pociťuje viac obavy ako uspokojenie.
Obavy z eura majú skôr ľudia nad 60 rokov
Naopak, jednoznačne s uspokojením vníma blížiaci sa termín vstupu Slovenska do eurozóny 7 percent respondentov a viac s uspokojením ako s obavami 18 percent Slovákov. Zvyšok sa nevedel vyjadriť. „Viac s obavami ako s uspokojením, resp. s obavami prijímajú vstup Slovenska medzi krajiny platiace eurom predovšetkým najstarší oslovení vo veku nad 60 rokov, s ukončeným základným vzdelaním, nekvalifikovaní robotníci, nezamestnaní a obyvatelia Trnavského a Prešovského kraja,“ konštatuje ŠÚ. S uspokojením alebo viac s uspokojením ako s obavami vnímajú vstup Slovenska do eurozóny mladší Slováci vo veku 25 až 29 rokov, vysokoškolsky vzdelaní, podnikatelia, ľudia z väčších miest s počtom nad stotisíc a obyvatelia Bratislavského kraja. V ďalšom prieskume zo začiatku februára sa ŠÚ ľudí pýtal, čo pre nich osobne bude znamenať zavedenie eura na Slovensku.
Ľudia sa obávajú najmä zdražovania
Názory oboch strán názorového spektra sa pritom pri tejto otázke výrazne polarizovali. „Odpoveď, ktorá deklaruje, že zavedenie eura bude prínosom, resp. bude viac prínosom než nevýhodou, klesla oproti novembru 2007 o dva percentuálne body na 24 percent. Opačný názor, že zavedenie eura bude nevýhodou alebo bude viac nevýhodou než prínosom, zaznamenal nárast,“ uvádza ŠÚ s tým, že takéto odpovede uviedlo až 56 percent respondentov, pričom v novembri mali tieto varianty odpovede početnosť 40 percent. „Takže ide o pomerne značný posun o 16 percentuálnych bodov nahor,“ dodáva úrad. Podľa splnomocnenca vlády pre zavedenie eura Igora Baráta sú však takého výsledky prieskumov logické a nie sú veľkým prekvapením. „Obavy zo zdražovania a taká veľká zmena by podobné výsledky priniesli aj v iných krajinách. Nechceme ich však bagatelizovať a budeme z nich vychádzať pri ďalšom zostavovaní informačnej kampane,“ povedal Barát. Ako dodal, cieľom kampane však má byť predovšetkým informovať. „Avšak zameriame sa aj na rozptyľovanie týchto obáv predovšetkým v skupinách, v ktorých sa vyskytujú v najväčšej miere,“ uviedol Barát.
Optimistická je tretina Slovákov
Z ďalšieho marcového prieskumu ŠÚ vyplýva, že takmer polovica Slovákov si myslí, že krajina nebude alebo skôr nebude pripravená na prijatie eura v januári 2009. Že Slovensko na prijatie spoločnej európskej meny pripravené bude dostatočne, odpovedali len necelé dve pätiny opýtaných. Podobne negatívne sú Slováci naladení aj v súvislosti s očakávaným vplyvom zavedenia eura na hospodárstvo krajiny.
Optimisticky sa na dopad zavedenia eura na hospodárstvo díva súhrnne viac ako tretina oslovených, opačne naladená je však približne polovica účastníkov prieskumu. Každý dvadsiaty opýtaný si pritom myslí, že to nebude mať žiaden vplyv. ŠÚ napokon skúmal aj pohľad slovenskej verejnosti na vplyv zavedenia eura na domácnosti. „Pozitívny alebo viac pozitívny ako negatívny vplyv na svoju domácnosť vidí v prijatí eura na Slovensku necelá pätina domácností. Spolu takmer polovica účastníkov prieskumu si myslí, že pre fungovanie ich domácnosti bude vstup do eurozóny skôr negatívny ako pozitívny, resp. negatívny,“ konštatujú štatistici.