Článok pokračuje pod video reklamou
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Napriek tomu, že najstarší súťažný automobil mal už osemdesiat rokov a jedna z motoriek na súťaži bola vyrobená v roku 1926, všetky vozidlá boli v skutočne výbornej kondícii. Po jazdách zručnosti i pravidelnosti preteky vyvrcholili súťažou elegancie.
Na americkom Packarde dorazilo trio mafiánov
Čierne obleky, slušivé kravaty a v rukách typických predstaviteľov americkej mafie 30. rokov minulého storočia pištole a samopal. Táto ozbrojená trojica z kruhov podsvetia vyskákala na novomestské námestie z americkho auta Packard Twelve z roku 1935. Práve v týchto luxusných autách sa prevážala povestná mafia z Chicaga, ale aj najvyššie politické kruhy. „Bol som si auto vyhliadnuť až na burze v USA. Po pol roku som sa pre tohto veterána so 175 koňmi a 12 valcami definitívne rozhodol a prišiel mi na Slovensko z Ameriky loďou,“ prezradil majiteľ Ján Horňák z Piešťan. „Mafiánske“ auto je v pôvodnom stave a bolo tridsať rokov ukryté pod plachtou v garáži. Pôvodný majiteľ ho „posunul“ svojmu synovi, ten ďalej obchodníkovi a napokon ho s pôvodnými dokladmi získal tretí majiteľ Ján Horňák. Packard spotrebuje až 40 litrov na sto kilometrov a napriek tomu, že má vyše 70 rokov, rýchlosť 130 kilometrov za hodinu je pre neho bezproblémová.
Bojovali aj príslušníci americkej armády
Americké sanitné vozidlá, jeepy i ťažké vojenské dopravné prostriedky s uniformovanými vojakmi okupovali rozsiahlu časť námestia. Tejto vzorke zámorskej armády „velil“ zberateľom vojenských veteránov Novomešťan Marián Simeon, ktorý tak mapuje zároveň históriu druhej svetovej vojny. „Všetky autá sú spoza oceánu, vyrobili ich v Amerike. Tieto vozidlá bojovali aj pri vylodení spojencov v Normandii 6. júna 1944. V zbierke sa nachádza desať vozidiel všetkých kategórií. V súčasnosti je v renovácii vzácne obojživelné vyloďovacie vozidlo,“ netají sa svojím nadšením pre americkú vojnovú techniku. Doslova za poklad v jeho „malom múzeu“ považuje aktuálny prírastok, najväčšie auto druhej svetovej vojny. Ako tvrdí, na celom svete sú iba štyri kusy. „Ide o obrnený vyprosťovací ťahač Pacific M26 s úžasnými parametrami, 18-litrovým benzínovým motorom a 6 valcami. Jeho spotreba je neuveriteľných 150 litrov na 100 kilometrov“. Raritou jeho zbierky je Chevrolet Corvette z roku 1973. „Auto mi odporučil známy, ktorý robí v Beverly Hills umývača okien. Chodí aj po domoch slávnych osôb a v jednom Corvettu objavil,“ prezradil Simeon, ktorý sa pohráva aj s myšlienkou múzea vojenskej techniky. Jeho vznik je však otázka financií.
Pokrikujú na neho: Vrchní, prchni!
Na veteránskych pretekoch nemôže chýbať klasická trojkolka Velorex. Vozidlo si na jednej strane získalo množstvo priaznivcov a veľkú popularitu, zároveň sa stalo terčom mnohých posmeškov a prischla mu prezývka Hadraplán. Z Piešťan sa na ňom priviezol Vojtech Anderle. „Velorex bol vyrábaný pre ťažko zdravotne postihnutých ľudí a invalidov,“ povedal hrdý majiteľ. Svoju trojkolku z roku 1971 získal v dezolátnom stave a oživoval ju rok. V bežnej premávke s ňou už nejazdil, zato dnes sa stáva stredobodom pozornosti a slovenským nástupcom herca Josefa Abrháma alias Dalibora Vránu z kultového filmu Vrchní, prchni!
V permanencii bola aj hliadka Verejnej bezpečnosti!
V typických dobových modrých uniformách Verejnej bezpečnosti, používaných do roku 1970, sa priviezli v aute Škoda 1101 Tudor manželia Šimuničovci zo Šulekova. Hoci má Peter Šimunič doma ešte sedem veteránskych motoriek, toto zásahové vozidlo niekdajšej Verejnej bezpečnosti patrí k jeho srdcovým záležitostiam. Auto vyrobené v roku 1951 rekonštruoval štyri roky. „Priviezli mi ho takmer zničené a celkom nepojazdné na troch vozíkoch z Banskej Bystrice,“ povedal Šimunič. Na svoje auto je patrične hrdý, veď tento typ je už jediným na Slovensku. Podľa majiteľa, bezpečnosť používala tieto autá do roku 1957 a dosahovali maximálnu rýchlosť 110 kilometrov za hodinu. Auto vyrábané v Mladej Boleslavi bolo pôvodne určené iba pre armádne služby, ale nesplnilo všetky podmienky pre vojakov. Stále prijateľná je aj spotreba benzínového motora, necelých 8 litrov.
Elvis Presley spieval pred zelenkavým cadillacom
Najdlhším veteránom s dĺžkou 5,7 metra bol Cadillac Coupé de Ville Petra Odzgana z Bratislavy. Auto patrilo v časoch svojej najväčšej slávy americkej elite „z horných desať tisíc“ a preslávilo sa aj tým, že na jeho kapote sa nachádzajú najdlhšie „plutvy“ na svete, merajúce až 63 centimetrov. „Auto pochádza z USA, potom zakotvilo v múzeu pri Mníchove. Majiteľ múzea skrachoval a nám sa tento cadillac podarilo kúpiť na dražbe,“ rozhovoril sa Odzgan. Tieto luxusné a pohodlné autá používali v minulosti najväčšie hviezdy šoubiznisu a aj v Novom Meste nad Váhom si pri ňom zaspieval imitátor Elvisa Presleyho. Auto bolo vyrobené v roku 1959, má už však elektrické ovládanie svetiel, výsuvnú anténu, ale aj automatické vyhľadávanie staníc v rádioprijímači. Peter Odzgan pripomenul, že na tomto výstavnom modeli museli prerobiť motor, brzdy, opraviť lak, vymeniť pneumatiky i rozpadajúce sa čalúnenie. „Auto mám sedem rokov a dozvedel som sa o ňom prostredníctvom internetu. Nebol problém ani s jeho dovozom,“ vysvetlil Odzgan, ktorý má doma ďalšie tri vozidlá rovnakej značky. Jeho cadillac zvládne aj rýchlosť 190 km/h, aktuálny majiteľ si však najradšej vychutnáva pohodlnú jazdu v rýchlostiach, ktoré povoľujú naše dopravné predpisy. Bez najmenšieho tlačenia sa v ňom odvezie šesť pasažierov, jeho šírka je totiž až 203 centimetrov a hmotnosť na osobné auto nevídaných 2,2 tony.
Nechýbala ani obľúbená Aerovka z roku 1930
Súrodenci Horňákovci sú veteránisti telom i dušou. Ján Horňák sa predstavil v roli mafiána na svojom americkom Packarde, jeho brat Roman v pozícii decentného pána z 30. rokov na tradičnom jednovalcovom Aero 500. „Moje Aero bolo totálnym vrakom bez motora i náprav. Kúpil som ho od brata, ktorý ho chcel renovovať, ale zdalo sa mu malé. Opravili sme ho spolu so synom približne za pol roka, doslova od rána do večera,“ povedal Roman Horňák z Piešťan. Hoci má auto takmer osemdesiat rokov, dajú sa stále zohnať náhradné súčiastky. Výrobou náhradných replík sa začali zaoberať aj súčasné firmy, mnoho náhradných dielov si však musia zberatelia veteránov vyrobiť sami. Podľa Romana Horňáka boli tieto autá veľmi obľúbené. „Boli to otvorené mašiny. Jazdilo sa na nich víkendovať i na športové podujatia. Dokonca sa vyrábali ešte aj po druhej svetovej vojne. Ľudia tieto autá počas vojny schovávali do stodôl, častokrát motory zakopali alebo zamurovali. Ľudia chceli autá za každú cenu zachrániť. Moja Aerovka sa našla v senníku v Námestove,“ dodal Roman Horňák. Súčasné autá mu „nesedia“. Podľa neho sú pretechnizované a pokiaľ nepracuje šofér priamo v servise, nedokáže si na ňom nič opraviť. Jeho Aero 500 sa vyznačuje skvelou a účelnou jednoduchosťou a zvládne bez problémov stokilometrovú rýchlosť.
Marek Paár dokonale nahradil majora Zemana
Na súťaži veteránov bol aj ďalší Novomešťan Marek Paár. Za zvukov hudby zo seriálu 30 príbehov majora Zemana prezentoval svoju „policajnú“ Škodu 1202. „Toto auto mám iba dva mesiace, ale pociťujem z neho závan histórie. Je to krásny pocit. Rozmýšľal som aj nad kúpou pohrebného auta alebo sanitky. Nič také sa však v poslednej dobe na predajnom trhu nevyskytlo. Moje „vyšetrovacie“ auto bolo v službách Verejnej bezpečnosti v období 1961-1973,“ ozrejmil Paár. Automobil má motor po generálnej oprave a opravenú karosériu. Marek s ním jazdí pri spotrebe desať litrov maximálne sto kilometrovou rýchlosťou a s úsmevom dodáva: „Auto už len umyjem a schovám naspäť do garáže.“ Tento typ Škodovky sa stal ideálnym úžitkovým vozidlom a bol úspešný aj v ďalších krajinách Európy. Podvozky sa vyvážali z Mladej Boleslavi dokonca až do Indie, Pakistanu, Turecka a na ďaleký Nový Zéland.
