V rukách sme mali rôzne papundeklové škatule s názvom Baťa a zberali modré trojkokorunáčky a hnedé päťkorunáčky. Samozrejme papierové. Druhým spôsobom bolo vyberanie priamo v kostole, čiže do zvončeka. Pre neznajbohov vysvetlím, že išlo o palicu so zamatovým vrecúškom, ktoré malo na konci zvonček. Do vrecúška sa vhadzovali milodary. Tretím spôsobom vyberania bola plechová škatuľka pri dverách kostola, ktorá mala štrbinu navrchu a „odšróbovateľné“ dno. Samozrejme v duchu kresťanských tradícií bola krabička poriadne upevnená.
Pred pár dňami nám modla zvaná Európska únia odklepla, že euráčikmi budeme platiť už aj my. Klasické peňaženky s priečinkami na bankovky stratia význam. Pri našich platobných (a platových) podmienkach budeme platiť prevažne mincami. Len pre zaujímavosť – namiesto dvadsaťkorunáčky si nachystajte tri rôzne mince. Namiesto päťdesiatky štyri. Budeme hrkotať ako petangové gule. Ale čo s tými peňaženkami? Poznám riešenie. Na Slovensku je kopa zbrojoviek a iných fabrík bez práce, ktoré sa vyznajú v „plecharine“. Ihneď rozbehnite výrobu kostolových plechových pokladničiek. Valček so štrbinou navrchu s odnímateľným dnom. Samozrejme retiazka na krk k tomu grátis. Pre majetnejších vyhotovenie de luxe so striebornou retiazkou. Platenie v potravinách by bolo úžasne jednoduché. Predavačka vám oznámi požadovanú sumu, vy si dáte plechovú peňaženku dolu z krku, otvoríte dno a zaplatíte. Dno opäť uzavriete a ona vám vydá do hornej štrbiny. A môžete ísť na ulicu znova hrkotať.
Keď nám ako deťom mamy kúpili nové nohavice, ergo galoty, ihneď utekali za krajčírom. Ten všil do vreciek nohavíc namiesto chatrnej tenkej látky poctivý hrubý flanel. To aby nám vrecká nepredrali kľúče a mince. Ten krajčír už dávno nežije, ale určite by sa teraz uživil.
Moji bývalí kolegovia miništranti, nezúfajte. Bude o nás obrovský záujem v supermarketoch na pracovnú pozíciu pokladníka. Veď kto má lepšie skúsenosti ako my?
