Článok pokračuje pod video reklamou
Lúka. Ako povedal predseda občianskeho združenia Za záchranu hradu, Modrovčan Roman Pomajbo, toto podujatie sa koná už desiatky rokov. Termín akcie bol začiatkom mája. „Ja si na tieto akcie pamätám ešte ako dieťa,“ hovorí. Na podujatie chodili najmä obyvatelia obcí spod hradu, dnes je návštevnosť už aj medzinárodná. „Ľudia sa o nej dozvedajú najmä z internetu.“
Na tohtoročný výstup prišlo okolo tristo ľudí, ale ako povedal Pomajbo, tým, že bol predĺžený víkend bol tu čulý turistický ruch už aj v dňoch pred oficiálnym výstupom. Hrad sa dostáva čoraz viac do povedomia aj snahou dvoch združení, ktoré by chceli jeho rozpadajúce sa ruiny zachrániť. „Hrad chátra už tristo rokov, ale v posledných rokoch je to enormné,“ upozorňuje Pomajbo. „Napríklad hlavná veža mala tri steny ešte pred 20 rokmi, dnes má len dve. Tie sa nemajú o čo opierať a môže sa stať že do roka spadnú úplne. Vo vnútornej časti hradu popadali klenby, zrútili sa celé múry, pred rokom spadol východný bastión. Ak deštrukciu nezastavíme, za pár rokov nebude už na hrade čo zachraňovať a opravovať. Stane sa kopu kamenia,“ tvrdí a dodáva, že pre nich sú najväčším problémom vlastnícke vzťahy. „Máme zviazané ruky. Pokiaľ nebudeme mať hrad vo vlastníctve, alebo v dlhodobom prenájme, tak s ním nič neurobíme. Hradby z papiera sú niekedy pevnejšie než z kameňa, Nemôžeme takto pýtať peniaze z Európskej únie, teraz získavame prostriedky len z dvoch percent alebo od sponzorov. Našou predstavou je, aby tu celoročne robili štyria ľudia,“ skonštatoval Pomajbo.
Ako vysvetlil, hrad patrí štátu a pozemok Štátnym lesom, a.s. Základom je zastaviť deštrukciu, ktorú spôsobuje náletová zeleň. Viaceré dreviny vyrástli priamo vo vnútri bývalých hradných priestorov, palácoch a svojimi konármi narúšajú steny hradieb a múrov. Od náletovej zelene chcú očistiť aj časť, kde sa nachádzal v minulosti hlavný vstup do hradu. Povolenie už od Lesov SR dostali, teraz dali vypracovať statický posudok, aby sa mohli pustiť do sanačných prác. „Chceli by sme odkopať niektoré múry a začať ich stabilizáciu. Za rok sa dá namurovať len pol metra, aby to múry vydržali,“ vysvetľuje Pomajbo.
Radi by poznali či sa niečo nachádza pod metrami sutín a kamenia a nechali urobiť archeologický výskum. Ten sa tu nikdy nerobil.
„Neočakávame, že tu niečo nájdeme, labanci a kuruci všetko brali, a naviac všade v o vnútorných priestoroch hradu sú dva až tri metre sutiny. Pod bránami chodili ľudia na koňoch, dnes je tam toľko kamenia, že sa človek musí prikrčiť, aby pod klenbou brány prešiel.
Hrad má aj svoje legendy, podľa jednej tu bol najslávnejší zbojník Juraj Jánošík, keď bojoval v Rákócziho vojsku. „Historicky to mohla byť aj pravda, veď posledný majiteľ hradu Mikuláš Berčény bol generálom Rákócziho vojska. Traduje sa, že pod hradom je podľa legendy podzemná chodba, ktorá spájala hrad s Čachtickým a má podzemné priestory. “Aj na tom môže byť niečo pravdy, pretože je to krasové podložie,“ dodal Pomajbo.
