BÁNOVCE NAD BEBRAVOU. Po štvrtej popoludní Krajské operačné stredisko začalo dostávať množstvo telefonátov s informáciami o výbuchu. „Prvých pätnásť minút nikto nevedel, kde sa to stalo,“ spomína lekár Štefan Svitok, ktorý sa so svojou posádkou z Nitrianskeho Rudna dostal na miesto katastrofy ako prvý spoločne s posádkou z Bojníc. Na to, čo tam videl nikdy nezabudne.
Na riziko vtedy nemysleli
„Na mieste bolo všetko paralyzované, zbúrané, horiace,“ spomína Svitok, ktorý sa zľakol vraj až dodatočne. „Bolo to obrovské riziko, ale vtedy sme na to nemysleli.“ I keď podľa lekára, ktorý je aj krajským odborníkom pre urgentnú medicínu a medicínu katastrof, existujú plány, ako v takýchto prípadoch postupovať, vždy sa nájdu originálne situácie. A tak nečakali a postupne postupovali až k epicentru výbuchu. „Ak na súťaži záchranárov niekto vojde do nepreskúmanej oblasti, je diskvalifikovaný. Ak by sme ale šli podľa predpisov, mohli vzniknúť oveľa väčšie škody,“ vysvetlil. Keďže prvé výbuchy neboli podľa Svitka najsilnejšie, mnohí zamestnanci mali čas utiecť preč a tak sa vo väčšej vzdialenosti nachádzali prípady ľudí bez popálenín väčšinou s tržnými ranami spôsobenými tlakovou vlnou. I keď pri výbuchu zahynulo osem zamestnancov, podľa lekára to bol vzhľadom na rozsah havárie neuveriteľne nízky počet.
Necíti sa byť výnimočným
Ako lekár pracuje Svitok už tridsať rokov, v minulosti sa venoval anestéziológii a intenzívnej medicíne. Do záchranárskej posádky nastúpil v roku 1978. „Najprv som pracoval v oddelení ARO, ale vstúpil som do kolektívu, čo ma profesne ovplyvnil na celý život,“ spomína. I keď dnes zachraňuje ľudí iba v teréne, práca v nemocnici má veľa spoločného. „Veľká časť lekárskeho kumštu je v ľuďoch, hlavne v srdci,“ vysvetlil.
Práca záchranára je veľmi náročná a stresujúca, no najhoršie sú podľa lekára napríklad ťažké stavy malých detí, či pacientov s rozsiahlymi popáleninami. „Prievidzský okres mal voľakedy iba jedno záchranárske vozidlo. Keď sa na kúpalisku Čajka v Bojniciach topilo dieťa a my sme boli v Handlovej, bol to strašný pocit.“ Medzi náročné zákroky patria aj autonehody. „Zranených ošetrujeme podľa toho, koľko dočiahneme do interiéru vozidiel a po príchode technických zložiek integrovaného záchranného systému je týchto potrebné doslava vystrihnúť z devastovaných vozidiel hydraulickými nožnicami,“ tvrdí Svitok, podľa ktorého profesionál nedá najavo stres, no cíti ho vo svojom vnútri. „Zachrániť človeka je obrovská emócia, niekedy aj banálnejší prípad dokáže človeka profesionálne naplniť.“ Aj keď Svitok dennodenne bojuje o ľudské životy, necíti sa byť výnimočným. „Môj ujo dokázal z dreva vyrobiť zázraky. Robil kolísky, vozy, kolesá. Dodnes je pre mňa neprekonateľným,“ dodal lekár.
Prestížnu cenu za najlepší záchranársky čin profesionálneho kolektívu za minulý rok získal kolektív z RZP a.s. Záchranke, ktorej patrí väčšina posádok v Trenčianskom kraji, ocenenie udelilo vydavateľstvo časopisu Rescue report za zákrok po výbuchu vojensko-opravárenského podniku v Novákoch. Za celý kolektív ocenenie prevzal Veliteľ zdravotníckej zložky Štefan Svitok.
