Elegantný rozvod

Určite poznáte ten moment, ako prichádzate domov uťahaný zo šéfových rečí ako kôň a otvárate poštovú panelákovú schránku. A tam oznámenie. Judita Tumidajová a Alfonz Prcúch dovoľujú si Vám oznámiť, že dňa XY spoja svoje životné osudy naveky v XY v čase XY. (Mená pochádzajú z knihy „Zvonodrozdovo). Zároveň Vás pozývame k svadobnému stolu. (Tú kartičku s pozvaním k svadobnému stolu nemajú všetci, lebo nakŕmiť toľko stravovaniachtivej hávede by bolo finančne neúnosnou záležitosťou). Hmmmm. Bol som týchto akcií fotografovať nespočetné množstvo. A tak ma dodnes máta, že som nefotil žiadny rozvod. Prídete domov a v tichu poštovej schránky spočíva obáločka s textom: „On a ona sa po tridsiatich rokoch manželstva rozhodli povedať si pre ostatok svojho života definitívne nie“. Olivrejovaný, štátom delegovaný odborník so šerpou okolo pupka by sa vás opýtal: „Mienite naďalej zotrvávať v manželskou zväzku s tu prítomnou zubatou tučnou škratou?!“
A vy na to: „Nyjéééé!“ A Vy pani manželka, mienite ďalej zotrvať v manželskom zväzku s tu prítomným, večne ožratým, spoteným a duševne neprítomným Lojzom?“ „Nyjééé!!!“ A teraz prosím bývalých manželov, ženícha a nevestu aby si prvý raz oficiálne dali facku a vrátili si obrúčky. (Vzadu pre istotu striehne zbor miestnych dobrovoľných hasičov ozbrojených vedrami s ľadovou vodou, keby sa náhodou niečo „zbehlo“.) Nasledovala by antihostina, kde by sa podávali nenávidené jedlá typu špenát, skysnutá kuracia polievka odkyslená sódou bikarbónou, prípadne pravá kyslá šalátová vechťovica. Potom by si všetci svatovci opäť pri slivovici povykali. Na všetko by dozeral advokát, lebo je nutné podeliť aj taniere, lyžičky, vysávače a iné hnuteľnosti zadarmo získané počas svadobnej noci. Takisto treba znova postaviť plot, ktorý sme medzičasom stihli zbúrať a kravky vyhnať zo spoločnej maštale, kde boli predtým zahnané. (Chúdence nič netušácé a dodneskam dojácé...) Baťko Martin Kukučín by túto činnosť nazvali „Antikomasácia“. Nevesta by mala závoj zakrývajúci chlpaté bradavice na nose, (pôvodne závoj zakrýval náznaky panenského peľu na jemnom nošteku), a budúci neženích by mal prepudrovaný bordový burgyňový nos získaný pravidelnými návštevami miestneho osvetového zariadenia. Obrad v kostole by sa z pochopiteľných príčin nekonal. Aj keď veta: „Čo človek spojil, nech Pán Boh už konečne rozpojí“, by možno zúčastnených jemne potešila. Fotograf by všetko zdokumentoval a utešené fotografie odoslal obom rozvedeným stranám. Rodiny by ešte roky s láskou ukazovali fotografie svojim známym. „Pozri sa, tento vpravo je bývalý svat. Takú som mu na rozlúčku vyťal, že nevedel dvere nájsť. A toto je ich dcérka. Nádherne som jej poškrabal novú bordovú Octaviu.“ Aj druhá strana by sa pochválila. „Hentomu vpravo som dal do omáčky celú fľaštičku Guttalaxu. Nestihol na záchode dvere otvárať! Do toho vysávača, čo sme im museli vrátiť, som dal do vrecka romadúr naložený v pive. Tí si užili! A ich papagája som naučil kliať ako dlaždiča. Teraz sa hanbia otvoriť aj poštárke“. Je pre mňa záhadou, že v tejto súvislosti som ešte nikde nevidel inzerát typu: „Fotografujem a natáčam na video dedinské krčmové bitky, rozvody a havárie. Rýchlo, spoľahlivo, diskrétne. Zn. Lacno.