TRENČÍN. Na prezentáciu prišli okrem verejnosti aj ovčiarski odborníci a niektorí spolutvorcovia knihy Milan Margetín, Martin Mikuš, Rudolf Vláčil a Dušan Ochodnický. Podľa Milana Margetína je ovčiarstvo najstabilnejším živočíšnym odvetvím. Základnými produktmi je ovčie mlieko a mäso. Podľa neho stavy oviec stúpajú, v súčasnosti sa na Slovensku chová 347-tisíc oviec. „Je to číslo relatívne nízke, keďže v roku 1989 ich bolo 700-tisíc, ale v porovnaní so stavmi hovädzieho alebo ošípaných, je to relatívne dobré. Produkcia mlieka na Slovensku stúpa, 150-tisíc dojných oviec vyprodukuje 11 miliónov litrov mlieka, ktoré sa väčšinou spracuje na Slovensku v mliekarňach a bryndziarňach.
Obľúbenou pochúťkou je kvalitné jahňacie mäso
Až 90 percent jahniat sa vyváža do Talianska, väčšinou pred Veľkou nocou. Chov oviec kvôli vlne sa dnes už neopláca. Vlna prestala byť na trhoch zaujímavým produktom, „kilo vlny sa predáva za 14 korún. Náklady na ostrihanie oviec nevykryjú cenu vlny,“ uviedol Margetín. V Európskej únii sú silnými chovateľmi ešte Bulhari a Rumuni, Slovensko však má svoju bryndzu, ktorá je oficiálne zaregistrovaná EÚ ako slovenský potravinársky výrobok. Podľa autora a zostavovateľa Keresteša je bryndza jediný mliekárenský výrobok, ktorý má široké biospektrum a obsahuje dôležité probiotické kultúry. „Má až 1700 kmeňov, ktoré človek potrebuje pre zdravý život,“ tvrdí.
Zdravotný stav populácie je alarmujúci
Niektoré mliečne výrobky, najmä konzumné mlieka v škatuliach a ďalšie novodobé potravinárske výrobky majú síce úžitkovú a výživnú hodnotu, ale nemajú probiotické kultúry. Na prezentácii knihy upozornil aj na priamu súvislosť medzi výživou a zdravím obyvateľstva. „Stav zdravia u nás je alarmujúci. Treba zmeniť výživovú politiku,“ vidí riešenie a odporúča štátu využiť to čo máme k dispozícii historicky, a to lúky a pasienky. Ako uviedol, mikroflóra sa v prírode nachádza najmä v horských oblastiach. „Naše bohatstvo spočíva v lúkach a pasienkoch, kde sa nachádza asi 300 druhov rastlín, ktoré pôsobia probioticky v ľudskom tele a majú pozitívne vplyvy na zdravotný stav. Sú nutné, lebo ich nikde človek nemôže nájsť,“ hovorí.
O tom, čo jeme, rozhoduje nákupca v hypermarkete
Podľa neho sa vo výživovej politike urobili mnohé odborné chyby a omyly, vyplývajúce z nepochopenia zmysla poľnohospodárstva pre zdravotný stav obyvateľstva. Jedným z nich je obmedzenie dotácií do poľnohospodárstva a enormný dovoz potravín. Podľa neho štát by mal kontrolovať, čo kto dováža. „Dnes, kto čo dovezie, to jeme. Osemdesiat percent potravín, ktoré vytvárajú zdravý genefond, nerešpektujeme. Ovplyvňovateľom a rozhodujúcim faktorom zdravotného stavu obyvateľstva je v súčasnosti nákupca v obchodných reťazcoch.“ Keresteš varuje: „Kto ušetrí na poľnohospodárstve jedno euro pre budúce obdobie, bude musieť dať do zdravotného stav osem eur.“