LEDNICA. Členovia Historicko–astronomickej spoločnosti si podľa Petra Martiniska hrad prenajali za korunu v júni roku 2004 a začali na ňom pracovať spoločne s púchovskými skautmi. Tých o rok neskôr vystriedali skauti z Dubnice. „Pred dvoma rokmi sme si nechali vypracovať návrh na sanáciu niektorých častí hradu, ktoré by sme ako občianski aktivisti zvládli,“ spomína. Odvtedy sa za pomoci firmy podarilo kompletne spraviť pivnicu, vymurovať v nej veľkú dieru a zastrešiť ju. Vznikla tak prvá obytná miestnosť na hrade. Tento aj minulý rok sa aktivisti sústredili na predprojektovú prípravu, pretože chcú s prácami postupovať systematicky.
„Máme statické posúdenie, spracovaný architektonicko-historický výskum a zameraný celý hrad,“ upresnil Martinisko, podľa ktorého sa tento rok pripraví celkový návrh obnovy hradu.
Zachránili ho pred rozkradnutím
Bez pomoci by hrad podľa člena Historicko-astronomickej spoločnosti skončil rozobraný na stavebný materiál. Aktivisti sa o tom presvedčili na vlastnej koži, keď im počas prvých rokov prác na hrade pomizli vrecia s vápnom aj dvanásťmetrový igelit, ktorým zastrešili časť hradu. „Oteplilo sa a domáci začali stavať fóliovníky,“ tvrdí s úsmevom. I keď sú dobrovoľníci nedostatkovým tovarom, každý víkend sa na hrade pracuje. Niekedy pomôžu skauti, inokedy kamaráti z iných hradov. „V najbližšej dobe treba dostavať lešenie a v pivnici začať špárovať trhliny,“ upresnil. Keďže je hrad momentálne uzatvorený a pôsobí ako stavenisko, všetci dúfajú, že nepribudne návštevníkov. Medzi najčastejších patria Česi. Tých vraj zaujíma najmä osemdesiatschodové zasekané schodisko, ktoré je raritou v strednej Európe. „Ak sa s nami dohodnú, nie je problém im hrad otvoriť aj cez týždeň, ale nechceme ohrozovať ľudí,“ tvrdí. Hrad by mal byť podľa neho bezpečne prístupný za dva roky, keď sa vybudujú prehliadkové trasy.
Združenie sa snaží zachovať autentický stav hradu, aby všetko vyzeralo ako kedysi. V tomto zámere im pomohol starý dom v obci. „Mohli sme si ho rozobrať, tak sme zaplatili bager a tatrovku a tá na hrad navozila 13 fúr kameňa,“ upresnil.
Z hradu spravia múzeum
Medzi najbližšie plány patrí zobytnenie vstupnej časti hradu – barbakanu. V súčasnosti ho tvorí nevhodná železobetónová doska, ktorá vraj už päťdesiat rokov zateká. „Vnútri sa nám preto rozpadajú steny,“ posťažoval si. Po vybudovaní dočasnej strechy sa vymuruje vnútro miestnosti, kde vzniknú poschodia. Tu bude sklad materiálu a zázemie pre dobrovoľníkov. Budúcnosť bude závisieť od financií. „Na hrade by sme chceli zakonzervovať všetko, čo sa dá, možno sa dorobia dve poschodia klenieb,“ tvrdí Martinisko, ktorý si na mieste rozpadnutej časti paláca predstavuje otvorené múzeum. „Dorobíme časti, ktoré vypadli, zoženieme starý nábytok a návštevník uvidí, ako hrad kedysi vyzeral v jeho reze.“
Financie na opravy hradu má združenie od obce a Ministerstva kultúry. „V minulom roku sme z ministerstva dostali 300 tisíc a od obce 40-tisíc, tento rok máme prisľúbených 400-tisíc z ministerstva a obec pridá 30-tisíc,“ doplnil. Momentálne práce financujú hlavne z pôžičiek, pretože dve percentná z dane dostane združenie až v lete. Po odkúpení hradu však môže združenie žiadať o financie aj z Európskej únie. Podľa starostu obce Milana Barku, ktorý aktivity združenia víta, môžu aktivisti odteraz hrad spravovať ako hlavná organizácia a vďaka tomu žiadať aj financie z eurofondov. „Pamätám si na hrade ešte maľby a omietky. Za päťdesiat rokov sa to všetko zničilo,“ posťažoval si starosta, ktorý verí, že sa podarí hrad zachovať pre ďalšie generácie.