Článok pokračuje pod video reklamou
ktoré pozorné oči strážcov zákona sledujú dianie v okolí a registrujú každý podozrivý pohyb.
Dusnú atmosféru zvýrazňuje prenikavý brechot nervóznych psov prizerajúcich sa na hučiace a skandujúce davy valiace sa ulicou. Je víkend a o chvíľu sa začína jedno z futbalových derby. Úloha mužov bdejúcich nad poriadkom v uliciach i na štadiónoch je jediná. Zabezpečiť relatívnu bezpečnosť a zamedziť stretu fanúšikov oboch znepriatelených táborov.
Miluje futbalistov Slovana
Urastený mladík po dvadsiatke patrí k nim. K najskalnejším futbalovým fanúšikom z horúceho „kotla“ vlajkonosičov. Dôverne pozná desiatky štadiónov nielen na Slovensku. Je z okresu Nové Mesto nad Váhom a za svojimi hráčmi cestuje i stovky kilometrov. „Prvýkrát som bol práve na ligovom zápase Slovanu v Trenčíne. Mal som vtedy iba dvanásť rokov. Neviem to popísať, ale vždy som cítil, že Slovan je mi najbližší. Chodím na zápasy pravidelne už jedenástu sezónu,“ začína svoje rozprávanie. Potvrdzuje, že mama mala na začiatku výhrady, ale napokon to „prekusla.“ „Najzaujímavejšie sú výjazdy do iných miest a možnosť stretnúť sa s „konkurenciou“. Keď sa hrá zápas s Trnavou, je to výborné, keď príde Ružomberok, tak je na tribúnach nuda. „Neprídu s nimi fanúšikovia,“ hovorí na úvod. Na „výjazdy“ treba mať aj peniaze. Tie v študentských časoch získaval na brigádach, pomohol dedko i babka. A na poriadny zápas si dokázal vždy ušetriť. Priznáva sa, že „načierno“ cestoval vlakom iba dvakrát.
Špeciálne vlaky sú dobrým východiskom
Dnes už kultový český film Proč? zachytáva ako fanúšikovia Sparty počas cesty do Banskej Bystrice takmer zdemolovali celý vlak. „V súčasnosti sú vo vlakoch železniční policajti. V špeciálnych vlakoch cestujú stovky fanúšikov jediného klubu. Najväčší a starší chuligáni dozerajú vo vlaku na to, aby sa nič nestalo. Veď vlak máme zaplatený a vo vozňoch sa zvyčajne potom nič vážnejšie neudeje,“ prízvukuje fanúšik, ktorý sa s masou ostatných často presúva zo stanice na tribúny štadiónu aj v sprievode množstva policajných jednotiek. Uznáva, že ak by polícia nezakročila, k nepokojom by iste došlo. „Určite by vznikla panika pri strete fanúšikov. Ak ulicou pôjde tritisíc ľudí, pobije sa možno sto až stopäťdesiat a ostatní budú utekať. Ale pochybujem, že by sa u nás prevracali autá a ničili výklady,“ tvrdí. Ako ďalej hovorí, už od malička sledoval tých najvernejších fanúšikov. Dnes strach nepociťuje, spomína iba na vybičované emócie a tvoriacu sa davovú psychózu. Nič vážnejšie sa mu dodnes nestalo, úrazy ho obchádzajú. „Občas sa niečo „pritrafí“, sem-tam dostanem aj ja nejakú ranu,“ nebagatelizuje fanúšikovské strety.
Kto tvorí najtvrdšie fanúšikovské jadro?
Z jeho slov vyplýva, že sa medzi najskalnejšími „fans“ nájde aj 30-35 ročná garda. Na dôležité zápasy ich ide aj niekoľko stovák a na pohári vo Viedni boli dve tisícky. „Tam išli aj takí, ktorí už na zápasy pravidelne nechodia,“ hovorí. Najsilnejšiu skupinu tvorí tridsiatka mladých mužov, v tejto sezóne ich chodí bežne aj päťsto. Závisí to tiež od atraktivity súpera a možnosti stretu s inými fanúšikmi. Menia sa aj pomery medzi fanúšikmi v kotli, ale napríklad punkáčov medzi seba nikdy nepustia. Módne trendy sa však už začínajú tolerovať. „Sú medzi nami ľudia zo všetkých sociálnych skupín. Nájdu sa i podnikatelia, vysokoškoláci, ale aj asociálne živly. Nie je teda pravda, že sú tam iba deti z rozvrátených rodín. Tí najvytrvalejší pamätajú ešte časy federálnej československej ligy. Stovka ľudí z fanúšikovského jadra je ochotná sa aj pobiť.“ Absolútne za nereálne považuje, že by nejaký z fanúšikov niekedy prešiel k druhému klubu. „Dvaja až štyria ľudia sa dajú považovať za vodcov, ktorých ostatní rešpektujú. Pri veľkej mase ľudí sa zvykneme usmerňovať aj dvoma megafónmi,“ dodáva.
Fanúšikovská agresivita je vytlačená mimo štadiónov
Ako potvrdzuje aj náš fanúšik, bezpečnostná situácia sa na našich štadiónoch výrazne zlepšila. Strety znepriatelených táborov sú takmer vylúčené, sektory sú oddelené a bitky sa preto odohrávajú mimo nich. „Nikto nechce riskovať situáciu, že sa medzi nás zapletie niekto, čo s tým nemá nič spoločné. V Čechách už došlo aj k bitke vo vopred dohodnutom lese. Niekedy násilnosti vzniknú aj v uliciach. Tam to však rýchlo rozoženie polícia,“ vysvetľuje. Okrem verných fanúšikov Slovana potvrdzuje, že veľké zázemie majú Trnavčania. V minulosti boli v „dobrej forme“ aj Nitrania, ubúda Košičanov. V mnohých kluboch je veľká fanúšikovská kríza. Ožívajú napríklad fanúšikovia Žiliny spolupracujúci s Poliakmi. S nimi sú totiž dosť silní.
Bitky fanúšikov majú svoje nepísané pravidlá
Dva znepriatelené tábory fanúšikov futbalových klubov neveštia nič dobré. Rozbesnené davy energiou nabitých mladíkov. „Dlhé roky sú dané pravidlá. Pri bitkách sa nesmú používať akékoľvek zbrane, ani palice, či boxery. Niektorí používajú chrániče na zuby alebo bandáže na rukách. Akonáhle sa dostane niekto na zem, nemal by ho už nikto udrieť. To už je veľmi neférové. Aj keď pracujú emócie a niekto by sa o niečo podobné pokúsil, stiahol by ho kamarát z vlastného tábora,“ hovorí mladík, ktorý potvrdil, že má zatiaľ všetky zuby i keď svoje už dostal v najväčšej potýčke v Petržalke. Vtedy sa tam stretlo dvesto ľudí. Zaujímavosťou je, že strety fanúšikov sa organizujú aj prostredníctvom internetu. Dohodne sa čas, miesto a niekedy aj počty ľudí, ktoré by sa mali stretnúť. „Bitka končí ústupom jedného z fanúšikovských táborov. Nikto tu nechce riskovať, že by sa stalo niečo veľmi vážne i keď je medzi nami veľká rivalita. Pamätám si nejakú zlomenú ruku. Zažil som však na štadióne už aj totálnu nenávisť. Vtedy po nás stovky ľudí hádzali kamene, vzduchom lietali aj mobilné telefóny. Bol to neskutočný adrenalín,“ pridáva šokujúce informácie. A samozrejme, aktéri sa navzájom musia medzi sebou rozlíšiť. Preto nosia tričká klubových farieb, či pásky na rukách. I keď sa vo vnútri fanúšikovského jadra medzi sebou poznajú, pribúdajú aj novici. A tí by mohli napokon dostať bez odlíšenia aj od vlastných. „Bojuje sa buď počet na počet alebo „banda“ proti „bande“. Prvá možnosť pripúšťa iba rovnaký počet účastníkov oboch strán. Napríklad sto na sto. Ak sa stretneme podľa druhých pravidiel, môže nastať situácia, že z jedného tábora je tam desať mužov a z druhého tridsať. A niekedy sa aj traja bijú iba s jedným,“ nezabudne dodať.
Počas reprezentačných zápasov držia spolu
Náš fanúšik si nevie predstaviť, že by išiel pohodlne na futbalový zápas a spokojne a bez problémov odišiel domov. „Neviem si predstaviť, že by bol futbal „iba tak“. Rivalita medzi fanúšikmi patrí k futbalu a je naozaj veľká a tí ľudia sa v láske veľmi nemajú. A navyše, naša futbalová liga má desivú úroveň,“ hodnotí dlhoročný fanúšik, ktorý má mnohé skúsenosti z fanúšikovského kotla v medzištátnych zápasoch slovenskej reprezentácie so zahraničnými súpermi. „Vtedy fanúšikovia držia väčšinou spolu. Selektujú sa od nás zvyčajne iba Trnavčania. Inak sme v kope, hoci vidno, kto ku komu patrí. Síce odmietame spolu komunikovať, ale stojíme pri sebe. Povzbudzujeme spolu a nebudeme sa tam predsa biť,“ podotýka. Vedia sa však na základných veciach aj dohodnúť. Keď reprezentačné mužstvo Slovenska nastúpilo v kvalifikácii proti Portugalsku, tak dokonca znepriatelené tábory spolupracovali. „Od rána sme pripravovali červené, biele a modré trikolóry z veľkých kartónov. A okolo celého obvodu štadiónu horeli fakle. Ale nie je tam žiadne kamarátstvo,“ potvrdzuje situáciu.
Futbaloví a hokejoví fanúšikovia sú rozdielni
„Mnohých fanúšikov futbalu hokej neveľmi zaujíma a platí to aj opačne. Nie každý hokejový fanúšik totiž chodí na futbal. Hoci sa nájde dosť aj takých „obojživelníkov“. Hokej a futbal majú úplne odlišnú atmosféru. Pritom hokej má na štadiónoch na Slovensku viac fanúšikov a dosahuje aj väčšie úspechy na medzinárodnom poli. Hokejoví fanúšikovia sú miernejší a aj v zahraničí väčšie problémy na hokeji nebývajú. „Teraz v semifinále play-off hokejovej ligy bolo z nášho futbalového kotla na hokeji možno nejakých dvadsať fanúšikov,“ dodal.
Naši futbalisti zaostávajú, fanúšikovia sa už naučili doslova všetko
Slovenská futbalová reprezentácia stále iba túži vstúpiť medzi európsku futbalovú elitu, či postúpiť na turnaj majstrovstiev sveta. Od špičkových klubov vo svete sa máme naozaj čo učiť. Najradikálnejšie kruhy slovenských fanúšikov však pochytili z Európy už takmer všetko. Žiaľ, aj to negatívne. A tak správy o vyčíňaní fanúšikov na futbalových štadiónoch k nám už dávno prestali prenikať iba z povestných ostrovov. Angličania sú už naozaj „za vodou“ a druhý dych chytajú fanúšikovia bývalých štátov východného bloku. Horúco je v Srbsku, Poľsku i Čechách. Aj krv v slovenskom futbalovom fanúšikovskom jadre vrie už poriadne.
