Žijeme dlhšie ako v minulosti
Podľa trenčianskej pobočky štatistického úradu žilo v Trenčianskom kraji ku 31. decembru 2006 až 75 ľudí starších ako sto rokov. Z nich bolo 48 žien a 27 mužov. V porovnaní s rokom 2003 je to u mužov nárast o 14 a u žien o deväť občanov. Údaje z konca roka 2006 tiež udávajú, že muži sa priemerne dožívajú 68.31 rokov a ženy 76.69, čo predstavuje nárast o necelý rok u mužov a o takmer celý rok u žien v porovnaní s rokom 2003.
Starnutie populácie potvrdzuje aj sociológ Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Podľa neho sa priemerný vek populácie zvyšuje nielen úbytkom mládeže do 15 rokov, ale aj predlžovaním života občanov. I keď v dlhovekosti ešte zaostávame za západnými krajinami, dožívame sa podľa Bahnu vyššieho veku ako v minulosti. Za tento trend môže vraj najmä lepšia zdravotná starostlivosť.
V Myjave žije viac ako dvadsaťpäť ľudí starších ako deväťdesiat rokov, pričom jeden muž oslávi tento rok svoje stoprvé narodeniny. Storočné jubilantky majú v Adamovských Kochanovciach aj v Dolnej Súči.
V Starej Turej patria medzi najstarších obyvateľov 98-ročná žena a 97-ročný muž a najstarší novodubnickí seniori sú o rok starší. I keď sa ľudia dožívajú zjavne vyššieho veku, sú vraj viac chorí. Tvrdí to aj Jolana Hiklová, riaditeľka domova dôchodcov v Hornom Srní. „Stále k nám prichádzajú mladšie a mladšie ročníky s psychosyndrómami alzhaimera,“ uviedla riaditeľka, podľa ktorej už nepribúda deväťdesiatročných, ale oveľa mladších so zdravotnými problémami.
Vek ovplyvňuje zdravý život
Pribúdanie veľmi starých pacientov potvrdzuje aj primárka trenčianskej geriatrie Terézia Drobná. Na jej oddelenie prichádzajú seniori nad 85 rokov najčastejšie s akútnymi infekciami. Môže za to vraj slabá obranyschopnosť. I keď sa stáva, že takýmto ľuďom býva diagnostikované aj nádorové ochorenie, patria podľa Drobnej k zdravšej generácii. „Voľakedy k nám chodili pacienti nad 65 rokov s úplne tenkými zdravotnými kartami. Dovtedy nechodili po doktoroch,“ spomína primárka.
Dnes majú vraj šesťdesiatnici za sebou už infarkty aj mozgové príhody. Podľa lekárky za to však môže spôsob života. „Dnešní storoční žili pokojnejším životom, zdravšie sa stravovali,“ vysvetlila Drobná.
Podľa nej povojnová generácia už žila v strese. I keď medzi dlhovekosťou a genetikou je spojitosť, z 90 percent vraj rozhoduje o dĺžke života práve životný štýl. „Ak pochádza niekto z rodiny, kde žijú všetci do deväťdesiatky a sám má zlý spôsob života, nedožije sa takého vysokého veku,“ dodala.
