Deti sú výdatne prikrmované Pottermi a Shrekmi a Nevedko nikde. Iným detským hitom bol „Môj macík“. Knihu viazanú ako leporelo do tvrdých dosiek dodnes s pátosom odkladám. No a nad všetkým kraľoval Buratino. Kto by si nepamätal slávnu vetu: „Raz sa stolárovi Giuseppovi dostalo do rúk poleno, ktoré pišťalo ľudským hlasom,” Alebo zlého Karabasa – Barabasa, ktorý nakoniec skončil v nevábnej bahnitej mláke? Ruské detské knihy boli absolútne nádherné a vôbec nesúviseli s ideológiou, ktorá v krajine vtedy ovplyvňovala dospelých a priniesla toľko zla. Jednou z mála amerických detských kníh, ktoré v tej dobe u nás vyšli boli Dobrodružstvá Toma Sawyera a Huckleberryho Fina. A ich nezabudnuteľného starého černošského kamaráta, čím Mark Twain lámal na tú dobu zaužívané klišé v správaní sa k neplnoprávnej farebnej menšine. Pri jednom z tajných stretnutí na ešte utajenejšom mieste pri rieke Mississippi im starý černoch povedal pamätnú vetu. Zajac vôbec nemusí byť rýchlejší ako líška, stačí, ak je rýchlejší ako posledný zajac. Jednoduché a geniálne. Človek vôbec nemusí byť geniálne múdry. Stačí ak je „oďamak” alebo „kicsít” múdrejší ako najväčší hlupák na okolí a už je hviezda. Alebo nie je, ale aspoň to tak netrčí. Máme aj iný výraz - jednooký je medzi slepými kráľom. Každý z nás sa občas v živote stane šašom. (Krajší výraz je vôl). Ide len o to, či si túto rolu vyberie dobrovoľne sám, alebo ho do nej obsadí dramaturg zvaný život. Bohužiaľ, vo väčšine prípadov ide o druhý prípad. Ale poznám aj bonvivánov, ktorí si rolu šaša vybrali dobrovoľne. Konečne som pochopil, prečo to robia. Pred šašom poviete všetko. Nedávate si pozor. Veď to je len taký šašo! Keby ste sa tvárili ako Sokrates a Konfucius dokopy, krížený s Cicerom, každý by hneď zaradil spiatočku. „Na toho bacha, to bude nejaký inteligent a od toho nikdy neviete, čo môžete čakať”. Ale pred šašom sa uvoľníte. A tak sa môže stať, že sa v roli šaša dozviete veci, ktoré by nezistila ani tajná služba. Ale vráťme sa k zajacovi. Nie je dôležité byť najväčším šašom v okolí. Ale verte mi, že byť priemerným šašom aspoň z času na čas dokáže veľmi prospieť. Kto nevyskúšal, neuverí. Neveríte? Vyskúšajte! Tá chvíľa zdanlivej pokory a plánovaného potupenia stojí za to. Dobrovoľné šaškovanie naviac nikomu neškodí. Nevybíja zuby, neničí majetok dokonca ani nevyvracia stromy. Skúste si občas len tak cvične zašaškovať. Ak nemáte guráž na verejnú „produkciu”, nacvičujte najprv v tichu toalety. Po zvládnutí základných šaškovacích návykov môžete predstúpiť pred zrak verejnosti. Začnú sa diať „veci”. Od ucha k uchu začne letieť základná informácia: „Čo sa to s ním stalo? Veď on taký nikdy nebol!”. V tej chvíli máte vyhraté. Ľudia sa uvoľnia a začnú ohovárať všetkých od šéfa až po treťokolenného švagra.
Dajte na moje slová. Byť občas dobrovoľne šašom je mimoriadne múdre.
