POVAŹSKÁ BYSTRICA. Podľa obžaloby niesla práve ona zodpovednosť za smrť tretiaka Adama, ktorý sa utopil pred dvoma rokmi v apríli na púchovskej plavárni počas plaveckého kurzu. Plavčíčku, ktorá v čase nehody na plavárni nebola, nikto nevypočúval. Podľa verdiktu súdu neporušila obvinená žiadny platný predpis ani dôležitú povinnosť, preto ju súd oslobodil. Prokurátorka sa proti rozhodnutiu súdu odvolá na Krajský súd do Trenčína.
Nikto z prítomných si nevšimol, že sa chlapec topí
Podľa obžaloby nevenovala inštruktorka začínajúcim plavcom dostatočnú pozornosť, a tým zavinila smrť tretiaka Adama, ktorý sa utopil na plaveckom kurze organizovanom na púchovskej plavárni. Ako vyplynulo z výpovedí ďalších štyroch svedkov, kvôli vypočutiu ktorých sa hlavné pojednávanie odročovalo, nikto z prítomných si nevšimol, že by Adam javil známky topenia sa. Jeden z očitých maloletých svedkov Denis, ktorý bol v čase nešťastia v blízkosti Adama, síce uviedol, že sa jeho kamarát počas voľného plávania striedavo ponáral a vynáral a podskakoval v hlbšej vode, nespozoroval však, že by sa topil. „Potom som ho už videl len čudne plávať s chrbtom hore,“ uviedol Denis. To, že sa Adam topí, si nevšimli ani učiteľky, ktoré boli v tom čase s deťmi v bazéne. Na starosti mali 90 žiakov.
Prokurátorka trvala na obvinení
Uviedla, že inštruktorka nevenovala v kritickej chvíli deťom dostatočnú pozornosť, rozprávala sa s okolostojacimi a nespozorovala, že sa Adam topí, za čo by mala niesť zodpovednosť. Podľa nej totiž zanedbala svoje povinnosti.
Obhajkyňa namietla, že pozorovala zhora hladinu a nespozorovala známky topenia sa, stavu núdze a snahy o zabezpečenie pomoci zo strany niektorého z detí. Išlo o podľa nej o nešťastnú súhru viacerých udalostí. Plavčíčka, ktorá mala byť v tom čase na plavárni, podľa výpovede strojníka a elektrikára prítomná nebola a nebola ani vypočutá. Prezident Vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža Igor Baran k celkovému priebehu výcviku predložil v prípravnom konaní stanovisko a počas predošlého pojednávania na súde sa vyjadril, že na bezpečnosť detí má dozerať plavčík, ktorého najíma zriaďovateľ plavárne.
Plavčíčku, ktorá išla na obed, zastupoval strojník
Človeka, ktorý bol v čase, keď sa Adam utopil na plavárni namiesto plavčíčky, zamestnávajú Mestské športové kluby Púchov ako strojníka a elektrikára. Ako vyplynulo z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, bol v tom čase, keď sa nehoda stala, v strojovni a mal „zaskakovať“ za kolegyňu, ktorá mala v ten deň ako plavčíčka službu. Odskočila si vraj na obed. MŠK sú správcom plavárne a organizáciou so stopercentnou účasťou mesta.
Adam mal počas posledného dňa na výcviku aj potápačské okuliare, ktoré bývajú väčšinou prevádzkovým poriadkom zakázané. Aj za to podľa Barana niesol zodpovednosť plavčík.
Dozor robí podľa prevádzkového poriadku plavčík
Sudca okresného súdu prečítal niektoré ustanovenia prevádzkového poriadku púchovskej plavárne. Z nich podľa neho vyplýva, že plavecký dozor spočíva na plavčíkovi. V poriadku sa hovorí aj o hromadných návštevách – školách a zájazdoch, plavecké výcviky neboli podľa prečítaného vyšpecifikované. Na to, či boli deti poučené o tom, ako sa majú v bazéne správať zo strany inštruktorov či učiteľov, si jeden z chlapcov počas pojednávania spomenúť nevedel, druhý uviedol, že niektoré veci im zakázali.
Čo robil v ten deň Adamko a prečo sa začal topiť, odborníci už nevedia určiť. Podľa znaleckého posudku však musel byť najmenej tri až päť minút bez kyslíka. Napriek tomu, že mu bola poskytnutá predlekárska a následne odborná lekársku pomoc, o týždeň v banskobystrickej nemocnici zomrel.
Autor: BERKO
