Veľká noc

Po vianočných sviatkoch a oslavách príchodu Nového roku zasa jeden vďačný námet na fejtón.

Veľká noc sa od predošlých dvoch menovaných sviatkov zásadne líši. Vianoce majú všeobecne jednotný scenár. Zhon pred nimi, zdobenie stromčeka, rozbaľovanie darčekov a spoločná rodinná večera. Málokto z tohto zvyku vybočí. Potom nasledujú dva až tri dni vymetania obsahu chladničky. Na Silvestra je zasa nutné vydržať aspoň do polnoci a baviť sa. Ale Veľká noc? Vymyká sa takmer všetkému. Bohabojní chodia na omše, neveriaci využívajú voľno na domáce práce, záhradkári chodia obsmŕdať do záhradky, (tento rok nedostali šancu, lebo snehu bolo viacej ako na Vianoce) a niektorí nerobia jednoducho nič. Môj sused začal oslavy už v stredu. Predsavzal si, že na Zelený štvrtok bude piť len pepermintku, na Veľký piatok len veľké rumy a v Bielu sobotu len biele destiláty a vodku. Predsavzatie do bodky dodržal a pridal aj nejaké plnenie záväzku naviac. Štvrtok má ešte jeden znak. Občania sa zásobujú, ako keby mala vypuknúť tretia svetová. V sobotu rozvoniava v chodbách panelákových domov varené údené, neklamný znak, že čoskoro „to“ prepukne. Nedeľa je akási neutrálna. Deň D svitne v pondelok. Ráno okolo siedmej sa začnú po uliciach trúsiť prví šibači. Tí najmladší v sprievode otcov, stredný vek v päťčlenných organizovaných gangoch, nuž a tých najstarších nevidno, lebo na presun používajú automobily. V skupine do šesť rokov vyniká skutočnosť, že pokiaľ ráno vedie za ruku otec syna, poobede o druhej je všetko naopak. Dôležitou výbavou šibača je korbáč, nejaká nádoba na vodu, prípadne voňavky. Pri tých sa na chvíľu pristavím. Ešte donedávna sa s obľubou používali sovietske „duchy“, ktoré sa inak ako na pomstu pri oblievaní použiť nedali. V hrôzostrašnosti v ničom nezaostávala ani československá voňavka firmy Astrid Praha hrdo zvaná „Velikonoční pomlázka“. Bola v takej istej fľaštičke ako repelent proti komárom a prechovávam podozrenie, že ho značnú časť aj obsahovala. Okrem toho pomlázka obsahovala zmes snáď všetkého, čo sa pred Veľkou nocou našlo v skladoch Astridu v zatúlaných neoznačených sudoch. Naviac mala dlhodobé účinky, lebo bola neumývateľná. Hneď po ukončení úkonu šibania a polievania nastane druhé štádium – ponúkanie. („Jožko daj si ešte zákusok. Ďakujem teta, už som mal dva. Tri si mal, ale daj si ešte“). Hitom je studená kuchyňa, zákusky a čo-to do oboch nôh. Omladina si musí vystačiť s čokoládou a dvadsaťkorunáčkou. Okolo jedenástej sa klany stretávajú na ulici a začne sa prvé bilancovanie. „No tak čo? Koľko si vypolieval?“ Vzápätí sa porovnáva obsah igelitiek. Nasleduje výmena skúseností a priateľské rady. „K Zuze nechoď. Tam nám stará dala len čokoládových zajacov“. Zuza je v tej chvíli odpílená. Zboj pokračuje ešte asi do druhej, ale bežci na dlhšie trate, najmä z radov dospelej časti populácie, dokážu šibať až do večera. Deň sa končí predčasným hlbokým spánkom, zvyčajne bez vykonania hygieny, často aj bez vyzutia sviatočnej obuvi. Ešte jednou skutočnosťou je pondelok významný. Akosi záhadne si na nás spomenú občania tmavšej pleti. Utorok sa vyznačuje najvyšším počtom vypísaných dovolenkových lístkov počas roka. Ostáva už len dojesť zvyšok obloženej misy s údeným mäsom a mierne obschnutými vajíčkami a každodenný život môže pokračovať.

P.S. Na Veľký piatok zavraždili v Rusku novinára. Ruská polícia známa svojou precíznosťou pri vyšetrovaní vrážd opozičných novinárov vo svojom vyhlásení uviedla, že tesne po vražde vychádzali z domu dve osoby „kaukazského vzhľadu“. Ja som v utorok ráno pred obchodom stretol dve osoby „veľkonočného vzhľadu“. Boli v oblekoch, mali šibáky a hltavo pili pred predajňou z fľašiek desiatku. Asi meškalo lietadlo z Veľkonočných ostrovov.