Nové bytovky na sídliskách nemajú negatívny vplyv na existujúcu lokalitu

Branislav Celler (SDKÚ-DS, KDH) odpovedá na otázky o budúcom rozvoji mesta.

Výstavba v Trenčíne sa zhusťuje. Ako ju ovplyvní nový územný plán?
- Nekontrolovateľnému zahusťovaniu zabránia detailnejšie územné plány jednotlivých zón mesta, ktoré budú ďalším krokom po schválení nového územného plánu. Napríklad na Sihoti alebo na Juhu ani nie je zahusťovanie bytovou výstavbou možné, možná je na pár miestach na Zámostí. Naopak, urbanisticky nedoriešeným územím je oblasť od Meriny po KS Dlhé Hony. Tu sa uvoľňujú úplne nové územia, ako nábrežie, bývalý bitúnok, okolie stanice, kde sa bude stavať. S revitalizáciou počítame aj v oblasti od Zlatovskej ulice po Váh.

Ako nová zástavba ovplyvní dopravu?
- Dopravné problémy nesúvisia iba so zahusťovaním, ale najmä s tým, že áut stále pribúda. V minulosti na tento počet jednoducho neboli obytné zóny stavané. V starších obytných zónach sa to dá riešiť napríklad zjednosmernením ulíc.

Prečo pokladáte výstavbu v meste za dôležitú?
- Ak chceme, aby sa Trenčín nerozvíjal a nerozrastal, môžeme ho fixovať v súčasnej situácii. Dočkáme sa však len toho, že mladí ľudia budú odtiaľto odchádzať, pretože nebudú mať kde bývať. Trenčín je centrom regiónu a tým pádom priťahuje podnikanie, rozvoj služieb, ale aj viac nových ľudí. A tí budú potrebovať bývanie.

Hovoríte, že mesto chce vytvoriť podmienky pre nových ľudí. Nezhorší vyšší počet ľudí na rovnako veľkom území životnú úroveň miestnych?
- Toto mesto sa musí rozvíjať v možnostiach, ktoré máme. Nemôžeme prestať stavať len preto, že sa to niektorým ľuďom nepáči. Určite však nestaviame masovo. Štatisticky sa v Trenčianskom kraji stavia najmenej bytov. Nie sme v situácii, že by hrozilo totálne zhoršovanie novou výstavbou.

Mnohí občania majú Trenčín radi práve taký, aký je a netúžia žiť vo väčšom meste.
- Nie sme provinčné mestečko, ale krajské mesto. Na základe demografického a sociálneho vývoja sa nedá očakávať masový príval ľudí. Keď hovoríme o tom, že tu majú pribudnúť noví obyvatelia, sú to možno rádovo tisícky. Keď sa postaví dvadsať alebo päťdesiat bytov, nijako to neohrozuje danú lokalitu. Nová bytovka na existujúcom sídlisku nemá žiaden negatívny vplyv, práve naopak. Akonáhle sa predajú nové byty, okamžite to zhodnocuje ceny starých i nových bytov v okolí, najmä ak sú súčasťou novej výstavby aj služby, obchody, prípadne parkovacie miesta.

Prečo sa stavia v meste, a nie smerom von?
- Nedá sa donekonečna rozrastať do šírky. V okolí chýbajú inžinierske siete a prekážkou sú aj komplikované vlastnícke vzťahy. Orná pôda je navyše chránená zákonom. Negatívny dopad tu môže mať aj pripravovaná legislatívna zmena, ktorou sa znova majú zaviesť poplatky za stavanie na ornej pôde.

Okolité mestá sa snažia prilákať mladé rodiny výstavbou nájomných bytov. Neuvažujete nad podobným krokom?
- Nájomné byty nič neriešia. Politika štátu je dnes taká, že pre mladé rodiny je výhodnejšie zobrať si hypotekárny úver kombinovaným so štátnym fondom rozvoja bývania. Podľa mňa je to finančne na tej istej úrovni a hlavne – bývajú vo svojom. V nájomných alebo tzv. štartovacích bytoch je možnosť nájmu maximálne na šesť rokov. Našou úlohou je nebrzdiť možnosti bývania. Čím viac tu bude investorov, tým väčšie konkurenčné prostredie vznikne. Väčšia ponuka bude stláčať ceny bytov dole.