Článok pokračuje pod video reklamou
Názor odborníkov: vedúci Podjavorinského múzea v Novom Meste nad Váhom Jozef Karlík a bývalý reštaurátor a konzervátor múzea Anton Slíž.
Profesionálni archeológovia a hľadači pokladov stoja na opačných póloch. Nebolo by dobré nadviazať aspoň čiastočnú spoluprácu?
- J.K.: Hľadači sa vyhýbajú múzeám. Potrebujú mať zo svojich nálezov zisk a chcú čo najlepšie predať. Kameňom úrazu je najmä to, že narúšajú celé archeologické lokality. Zámerne utajujú miesta svojich nálezov a identifikácia miesta objavu vykopávok je potom nemožná. Archeológovia a pracovníci múzeí budú vždy proti. Prichádzame o národné bohatstvo.
Je zrejmé, že s nálezmi sa ľudia do múzeí potom asi „nehrnú“…
- J.K.: Počas doby, v ktorej v našom múzeu pracujem, nikto žiaden nález nenahlásil…
- A.S.: V dobe môjho pôsobenia v múzeu chodili s nálzemi najmä počas výstavby bytoviek. To, samozrejme, neboli hľadači. Boli to náhodne odkryté archeologické nálezy. Pri kopaní základov na „Financ brehu“ v Novom Meste nad Váhom sa našiel kel mamuta. Kým sme prišli, bolo to zaliate betónom.
Námestie slobody má za sebou rozsiahlu rekonštrukciu, ktorú zažije iba málo generácií. Tu hľadači pokladov určite šancu nemali. Bolo dostatočne odborne preskúmané počas stavebných prác?
- J.K.: V hĺbkach, v ktorých sa prevažne kopalo, sa nič zaujímavé nenašlo. Terén bol skôr monitorovaný archeológom Drahošom Hulínkom. Hĺbky do jedného metra nič prevratné neodkryli. Zaujímavé nálezy by sa objavili výrazne hlbšie.
- A.S.: Napríklad pri mikropilotáži sa na Námestí slobody v Novom Meste nad Váhom v hĺbke vyše troch metrov našiel vzácny železný stredoveký meč. Pochádza z 13.- 14. storočia a je uložený v expozícii Podjavorinského múzea.
Okolie rímsko-katolíckeho kostola v Novom Meste nad Váhom by mohlo byť dobrým sústom aj pre hľadačov pokladov. Predbehli ich svojím výskumom odborníci?
- A.S.: Áno. Má za sebou rozsiahly archeologický prieskum. Našla sa tu neznáma krypta, o ktorej sa vôbec nevedelo. V hlbších vrstvách sa vykopal stredoveký črepový materiál a dokonca aj veľmi stará pec.
Podľa internetových zvestí vraj hľadači zožali úspech v podobe zlatého pokladu pri Trenčianskych Bohuslaviciach…
- A.S.: V chotári Trenčianskych Bohuslavíc naozaj niečo našli. „Vysnorili“ nálezisko. Vykonal sa tam potom aj archeologický výskum a niečo skončilo, našťastie, aj v Archeologickom ústave. Je dosť možné, že nálezy objavené „detektoristami“ skončili v zahraničí.
A naše okolité hrady?
- J.K.: Je zrejmé, že v týchto lokalitách sa hľadači pokladov pohybovali. Tieto aktivity sa v našom regióne stále dejú.
- A.S.: Na Beckovskom hrade bol systematický archeologický výskum. Žiaľ, Čachtický hrad majú zmapovaný nielen hľadači pokladov s detektormi na kov. Tých predbehli už aj klasickí zlatokopovia.
Ochráni pamiatkový zákon a nálezné naše archeologické lokality?
- J.K.: Hľadači vstupujú do území, kam bez povolenia nesmú vôbec vkročiť. Nálezné patrí iba ľuďom, ktorí objavia nejaký archeologický nález úplnou náhodou. Napríklad pri stavbe domu. Hľadači pokladov to robia programovo a nezaslúžia si ani tých dvadsať percent, ktoré im garantuje zákon.
- A.S.: Je to skôr o hrdosti národa. Kto má záujem o zachovanie historických pamiatok nebude nikdy lipnúť naodmene.
