MIŠKECH DEDINKA. Podľa vedúceho osvetového strediska Viliama Haruštiaka sa však v osade ani, okolitých osadách nikdy nepolievalo vodou.
Spoločné pletenie korbáčov
„Neskôr sa začali používať voňavky, no striekačka s vodou sa objaví iba výnimočne,“ vysvetlil osvetár, ktorý každoročne organizuje pletenie korbáčov. V sobotu pred Veľkou nocou sa mužská populácia osady stretne buď u Haruštiakovcov alebo v prípade zlého počasia v miestnom kultúrnom dome. „Snažíme sa túto tradíciu prenášať aj na deti,“ uviedol Haruštiak, ktorý tento rok zadovážil prútiky od miestneho výrobcu košíkov. „Vždy som chodieval na prútiky do nášho potoka, o jednu vŕbu sa tam starám, ale tie prútiky sa veľmi lámu.“ Po minulé roky sa muži aj ženy naučili pliesť korbáče z ôsmich prútov, minulý rok vyskúšali aj 14-prútový.
Kraslice bývali natvrdo
Pondelkové šibanie organizuje Miškech Dedinka spoločne s priľahlým Hrnčiarovým a osadou U Valenčíkovcov. „Zídeme sa tu u nás a ideme od domu k domu,“ tvrdí Haruštiak, ktorý si pochvaľuje sviatočné pohostenie. „Voľakedy sme dostali iba stuhu a vajíčko, v súčasnosti majú všetci nachystané plné stoly.“ Podľa jeho spomienok sa za jeho mladosti kraslice vyrábali z uvarených vajec, pričom sa maľovali iba jednou farbou. „Ani alkohol nám nedávali, iba ak vaječný koňak,“ spomína. Vtedy vraj bola iná doba, ľudia žili skromne a alkohol nikto nevyrábal. Z tradícií, ktorá sa zachovala až dodnes, je pečenie veľkonočnej baby, ktorú však v Miškech Dedinke nazývajú „beránek“. Iný pokrm sa vraj k Veľkej noci neviaže, iba na Veľký piatok sa vraj vždy robia šúľance zo zemiakového cesta.