Článok pokračuje pod video reklamou
.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Jana Orlická sa predstavila spolu so špičkovými umelcami jazzového sveta (Andrej Šebo, Vlado Vizár, František Báleš)a previedla divákov zákutiami spirituálu, blues, ragtimu, dixielandu i boogie. Pripomenula aj novú odnož jazzu – etnojazz. Hovorené slovo účinkujúci popretkávali hudobnými ukážkami. Ako uviedla, zrobení černosi odvlečení do amerického otroctva, chudobní hudobníci čistiaci topánky, zametajúci ulice a vykladajúci banány, smutné príbehy o hlade a smrti, neľudská drina na plantážach, sú prvky, ktoré sú neodmysliteľne spojené so vznikom a vývojom jazzu. „Černošskí hudobníci nemali na kúpu nových topánok, preto si ich podbíjali plieškami. Takéto podrážky vydávali zvuky a stali sa základom jazzového tanca,“ vysvetlila Orlická. „Černosi po ťažkej práci navštevovali aj omše, na ktorých spievali. Vkladali do tradičných prvkov africké cítenie a to bolo základom černošského spirituálu. Rodiskom jazzu bol New Orleans. Polovica obyvateľov boli černosi. Tí nechodili do žiadnych hudobných škôl, a preto tento štýl obohatili o zaujímavé a nevídané frázovanie. Nadaným hudobníkom čiernej pleti požičiavali nástroje bieli a jazzovalo sa na námestiach i v prístavných krčmách,“ dodala. Pre divákov bolo zaujímavé aj zistenie, že klavirista, interpretujúci ragtime, hrá ľavou rukou európskym štýlom a pravá ruka dodáva skladbe africký nádych i to, že jazz „frčal“ aj v minulosti mafiánskom Chicagu. Ukážky stepu, cigánskeho swingu i smutného blues roztlieskali publikum. Odvážny jedenásťročný Jakub Šimo si dokonca spolu s účinkujúcou kapelou zahral v klasických rukavičkách aj na tradičný jazzový jednoduchý nástroj - valchu.
