TRENČÍN. Za viac ako tridsať rokov zozbieral v trenčianskom regióne, ale aj rázovitých lokalitách západného Slovenska stovky ľudových piesní. V pondelok 10. marca predstavil svoju najnovšiu knihu Ľudové piesne s podtitulom spevné a tanečné tradície spod Bielych Karpát III.
Folklóru sa venuje od študentských čias
Trenčan Jozef Lehocký sa folklóru venuje od svojich študentských čias. Začínal, ako hovorí, u Kubalovcov v súbore Trenčan, pôsobil v Techniku. Neskôr viedol súbory v Bánovciach nad Bebravou, Družbu a Vršatec.
Už v tom období začal zaznamenávať a zbierať ľudové piesne. Výsledkom zberateľskej činnosti je päť zväzkov z regiónu a dva zo západného Slovenska, plánuje vydať ešte ďalšie dve knihy. Po obciach chodil cielene, s magnetofónom a zápisníkom. Hľadal a oslovoval ľudí, ktorí mu zaspievali typické piesne svojej oblasti. Vytvoril pre súčasných aj budúcich priaznivcov folklóru bohatý zdroj ľudovej kultúry. Z jeho kníh čerpajú súčasné folklórne súbory. „Veľmi intenzívne to využívajú, čo ma teší, je to pre mňa doklad, že táto robota mala význam. Raz je to už na papieri a je jedno či to využijú ako je to napísané, alebo si len zoberú časť ako nejaký inšpiračný zdroj.“
Ľudová pesnička prežila storočia aj bez zápisu
V knihách, ako hovorí, zachytil stav ľudovej kultúry v období do 50-tych rokov. „Potom sa už charakter dediny zmenil,“ tvrdí. Ľudové tradície sa prenášali z generácie na generáciu, ľudia okolitých dedín boli v kontakte, stretávali sa pri rôznych príležitostiach. Ako hovorí, pesnička dokázala bez zápisu prežiť celé generácie.
„Mohlo sa zmeniť napríklad slovko, alebo tón, ale pesničku to zásadne nezmenilo.“ Drobné variovanie nebolo na škodu a tak tvrdí, že sa nedá povedať, že existuje nejaká neobjavená pieseň.
Kniha sa odlišuje od zborníkov ľudových piesní
Kniha obsahuje okrem zápisu skladby, hudobnej a slovnej zložky aj textovú časť. „Zaradením kapitol o tradíciách a príležitostiach, pri ktorých sa piesne spievali, odlišuje tieto knižky od zborníkov a zbierok piesní. Ako tanečník som spracoval aj kapitolu tanec, v ktorej popisujem, ako sa správne tancovali niektoré tance a je to napísané zrozumiteľnou formou aj pre laika,“ objasňuje Lehocký. Piesne sú delené podľa príležitostí, pri ktorých sa v spoločenskom živote využívali, na ľúbostné, regrútske, svadobné, fašiangové, pri príležitosti stavania mája, na Jána. Najmenej príjemnou robotou na príprave knihy je podľa Lehockého zohnať peniaze. Na každú knihu získal grant ministerstva kultúry, oslovil aj Klub darcov Trenčianskej nadácie.
